21. októberHilarion z Gazy
Aj napriek tomu, že Hilarion sa narodil v Thabate na juhu od Gazy v Palestíne v roku 291, nájdeme v jeho osude viacero paralel so životom v 21. storočí. Mal pohanských rodičov a predsa našiel cestu k Bohu. Predstavme si učeného intelektuála, ktorý sa zriekne všetkého bohatstva po rodičoch, rozdá majetok na rôzne charitatívne účely, do detských domovov, či pre zabezpečenie dôchodcov a odíde do ústrania. Hilarion sa utiahol na morský breh na púšť Maiuma na juh od Gazy medzi Palestínou a Egyptom. Bola to nebezpečná oblasť. Prechádzali tadiaľ hordy zbojníkov. A tí boli udivení, keď videli Hilariona ako si vystaval na nebezpečnom mieste chatrné obydlie. Preto sa ho márnomyseľne pýtali, či sa ich nebojí. Hilarion odpovedal:
"Prečo by som sa mal báť?"
Hovoril im, že nič nemá, takže mu nič nemôžu vziať. Lotri namietali, že má život a mohli by ho zabiť. Nezastrašili ho:
"Kto nelipne na tomto svete ako ja, ten je pripravený kedykoľvek umrieť."
Táto udalosť je z Hilarionovho života preto známa, lebo došlo k zázračnému obráteniu lúpežníkov. Jeho pokoj a istota ich obrala o chuť kradnúť a zabíjať. Začali sa pred ním hanbiť a to bol začiatok ich obrátenia. Nechali zbojstvo tak.
Hilarion rýchlo prišiel o svoj pokoj, keď ľudia zistili, kde žije svätý pustovník, ktorý sa živí iba sušenými figami, či zeleninovou šťavou, korienkami alebo jačmenným chlebom. Jedával iba raz denne a to vždy večer. Začala sa invázia prosebníkov, ktorí ho unavovali. Ušiel pred svetom už ako mladík, keď sa zriekol svetskej slávy a vyhľadal najprv v Egypte svätého Antona, s ktorým žil na púšti. Už od neho odišiel pre množstvo pútnikov, ktorí Antona a Hilariona večne prenasledovali na brehu mora. Aj potom musel utekať. Tentoraz nie pre slávu svätého Antona, ale pre vlastný chýr svätosti.
Boh Hilarionovi odriekanie vrátil v moci robenia zázrakov, ktoré nikomu neupieral, ale nestačil sa už venovať duchovným povinnostiam. Napriek tomu vydržal žiť na púšti 21 rokov, kým sa odhodlal odísť. Najviac mu prekážal fakt, že ako vravel:
"Dostal som odplatu na tomto svete."
Tou odplatou myslel záujem ľudí. On túžil po odplate po smrti, kde ako sľúbil spasiteľ budú potešení plačúci, lační po spravodlivosti budú nasýtení, tichí budú dedičmi zeme, milosrdní dosiahnu milosrdenstvo, čistí srdca uvidia Boha, prenasledovaní pre spravodlivosť dosiahnu nebeské kráľovstvo a tí, čo šíria pokoj, sa budú volať Božími synmi.
Vo veku 65 rokov sa Hilarion odhodlal k radikálnemu kroku a rozhodol sa opustiť Palestínu. Nebolo to jednoduché. Zástup veriacich chodil za ním, kamkoľvek sa pohol. Nuž im pohrozil, že nebude jesť a ani piť, kým ho neprepustia tam, kam ho Boh povoláva. A sedem dní ani nič nejedol. Aby radšej ďalej žil, zástupy ho opustili.
Šiel na púšť, kde kedysi býval u svätého Antona, ktorý už nežil. Potom precestoval Lýbijskú púšť až k moru a odtiaľ odplával na Sicíliu, kde sa uchýlil do hôr. Jeho učeník Hesychius ho hľadal tri roky, kým ho tam našiel a spolu odišli na Cyprus, kde Hilarion zomrel. Stalo sa tak vo veku osemdesiatich rokov, hoci na začiatku jeho účinkovania ešte v mladosti sa mu zbojníci na brehu mora vyhrážali smrťou. Nezľakol sa a aj na ňom sa potvrdili spasiteľove slová, že kto pohŕdne životom, nájde ho, ale kto na ňom lipne, stratí aj to málo, čo mal.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára