23. októberJán Kapistránsky
K najhľadanejším hrobom svätcov patrí pravdepodobne miesto odpočinku svätého Jána Kapistránskeho. Patril k prísnym kňazom, keďže bol tvrdý k sebe, a aj k iným, ale istotne sa rád a veľa smial. Poznáme totiž presne dátum, kedy sa prestal smiať. Ak poznáme dátum, kedy sa to stalo, je pravdepodobné, že dovtedy sa smial rád, hoci príliš dobre poznal príkoria sveta.
Narodil sa v talianskom mestečku Capestrano 24. júna 1386. Bol populárnym sudcom v Peruggii, ale vzbúrení mešťania ho raz zavreli do väzenia. Podarilo sa mu ujsť a potom, ako sa mu vo sne zjavil svätý František z Assisi, vstúpil do Františkánskeho rádu. Na svetský život zanevrel. Úplne smiať sa prestal až oveľa neskôr. Stalo sa tak 6. augusta v roku 1456, teda dva mesiace predtým ako zomrel 23. októbra. Smiať sa prestal, ale odvtedy na smiech celej Európe boli hľadači jeho ostatkov. Robili tak zúrivo celé generácie Turkov. Tieto zvyšky tela Jána Kapistránskeho totiž chceli aj po stáročiach znesvätiť, ale doteraz tento vzácny hrob nenašli.
Dôvodom na takéto bláznivé správanie Turkov je fakt, že Ján aktívne organizoval armádu na boj proti Mohamedovi II., ktorý dobil Belehrad. Kapistránsky dal dohromady armádu sedliakov vyzbrojených cepmi, vidlami a podobnými zbraňami, v sile okolo štyritisíc mužov, lebo šľachta hanebne zlyhala. Nuž verboval do armády sedliakov z horného Uhorska, ktorým ako vieme vtedy volali Slovensko. Organizoval sedliakov aj z Čiech, Maďarska a Poľska. Na ich čele ako vodca urobil neuveriteľný krok. Napadol totiž so štyrmi tisíckami sedliakov turecké vojsko o sile 120 tisíc mužov! Túto vyše stotisícovú špeciálne cvičenú a vyzbrojenú skúsenú armádu sedliaci pod vedením Jána Kapistránskeho prinútili na bezhlavý ústup. Pritom sedliakov bolo tridsaťnásobne (!!!) menej než Turkov a vyzbrojení boli veľmi slabo, často len vidlami. Keby to nebola historicky dokázaná pravda, človek by tomu ani neuveril.
Pri Kapistránskeho útoku padlo okolo 25 tisíc Turkov. Podľa vyjadrení očitých svedkov dokázal sedemdesiatročný starec aj tri dni nejesť, pričom za sedemnásť dní a nocí podľa vlastných slov "neodpočíval ani sedem hodín".
Pre vojakov bol vzorom, za ktorého ochotne šli obetovať život a pre Turkov to bola hotová pohroma, na ktorú nevedeli zabudnúť. Odvtedy sa nesmial. Sedemdesiat rokov po Kapistránskeho smrti sa Turci spamätali a v roku 1526 dobili Ilok, kde bol pochovaný. Ich jedinou túžbou bolo nájsť Kapistránskeho hrob, ale ľudia ho ukryli. Začal sa ďalší boj, ktorý dosvedčoval, ako si Kapistránsky strúhal z Turkov žarty aj po smrti. Jeho ostatky nemohli nasrdení Turci nájsť. Kapistránsky ich mátal aj 70 rokov po smrti. Chceli sa vyvŕšiť aspoň na jeho ostatkoch, čo sa im nepodarilo, aj keď prekopali takmer celý Ilok.
A hľadali ich odvtedy už viackrát. Po ďalších desiatkach rokov znova a znova, vždy, keď obsadili Ilok, nastalo turecké vykopávanie mŕtvych. Nikdy ho nenašli. Kapistránsky je vraj dobre schovaný v kláštornej studni v Iloku. Tu severozápadne od mesta Belehrad, ktoré zázračne oslobodil a zastavil tak príval Turkov do Európy na mnoho desiatkov rokov, Ján Kapistránsky kláštor v Iloku sám založil. To bolo ešte predtým, kým sa mu podarilo s hŕstkou sedliakov z horného Uhorska poraziť tridsaťkrát väčšiu a mnohonásobne skúsenejšiu, aj modernejšie vyzbrojenejšiu armádu. A Turci na to nemôžu zabudnúť dodnes, hoci už na to zjavne zabudli mnohé národy Európy. Neuveriteľná odvaha Jána Kapistránskeho podnietená silnou vierou zachránila zázračne Európu pred tureckou porobou.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára