Gbely chránia prírodu, ktorá ich rozvíja

Gbely chránia prírodu, ktorá ich rozvíja

„Akurát včera tu chytili šesťdesiatkilového sumca, mne sa podarilo vytiahnuť tohto takmer sedem kilového kapra,“ ukazuje extraligový hokejista Martin Škarda z hokejového klubu havranov z Piešťan svoj úlovok na dovolenke pri adamovských jazerách v Gbeloch.

Príťažlivé mestské pláže

Brehy oboch jazier boli zrevitalizované aj s pomocou európskych zdrojov z programov PHARE, ale aj vďaka projektom z operačného programu Cezhraničná spolupráca Slovenska s Českou republikou vďaka novej cyklotrase a vznikli tu turistami zo širokého okolia z blízkych Čiech, či z Rakúska vyhľadávané mestské pláže.

Gbely sú malé mestečko na Záhorí v okrese Skalica s 5300 obyvateľmi zapísané v Atlase rómskych komunít. Od skorého rána na aktivačných prácach nezamestnaní čistia a skrášľujú mesto popri ceste zrekonštruovanej z Regionálneho operačného programu s kruhovým objazdom.

Mladá žena Katka Danielová pri sadení kvetov hovorí: „V Gbeloch sa veľmi dobre býva. Starosti však máme s hľadaním si zamestnania.“

 

Investícia do vzdelania sa vypláca

Prednostka mestského úradu Gbely Ing. Nataša Londarevová vysvetľuje: „Snažíme sa pomáhať dlhodobo nezamestnaným aspoň zaradením na aktivačné práce. Sme s ich prácou veľmi spokojní.“


 

Primátor mesta Ing. Jozef Hazlinger dodáva: „Najväčší zamestnávateľ Nafta sa presťahoval do Bratislavy, ale nezamestnanosť nemáme oproti iným takú vysokú. Pohybuje sa okolo 7 percent zrejme preto, že dlhé roky Nafta investovala do svojich zamestnancov na zvyšovanie ich kvalifikácie a dnes sa ľahšie vďaka tomu umiestnia na trhu práce, aj keď musia z Gbelov dochádzať.“
 

Rieka, ktorá spája

Mesto sa snaží takisto pomôcť tvorbou pracovných miest, keďže aktívne využívajú rôzne európske i neeurópske zdroje, fondy, nadácie, lebo ako pán primátor dodáva: „S mestom je to ako so stavbou domu. Staviate ho roky, a keď ho dokončíte, tak zistíte, čo treba odznova opraviť, dokončiť, rozšíriť, zmeniť, obnoviť, čiže sa to nikdy nekončí.“

 

Pýchou mesta Gbely sú adamovské jazerá a ich 70 hektárov vodnej plochy, od ktorých si sľubujú rozvoj cestovného ruchu. Pre pritiahnutie turistov vďaka programu Cezhraničnej spolupráce zriadili splavovanie rieky Moravy a požičovňu bicyklov. Gbely sa tak prepojili s moravskou obcou Tvrdonice v rámci projektu: Rieka Morava nás nerozdeľuje, ale spája. Kto si požičia bicykel, toho preplavia zadarmo, čiže aktívne vytvárajú prostredie na pritiahnutie turistov.

 

Úspory veľmi pomáhajú 

Referentka regionálneho rozvoja mesta Gbely pani Mgr. Lenka Kvaltínová vysvetľuje: „Prevážame na našich lodiach turistov proti prúdu do prístavu Tvrdonice. Odtiaľ majú priame napojenie do archeoparku Mikulčice a do lednicko – valdického areálu, či priamo do obce Tvrdonice, kam sa dostali predtým len dookola cez hraničný priechod Brodské – Lanžhot, čo bolo oveľa ďalej.“

 

Projekty prinášajú už svoje efekty, o čom vie najviac vedúca ekonomického odboru mesta Gbely pani Ing. Gabriela Kováčová: „V Základnej umeleckej škole sme mali za plyn úsporu ročne štyri tisíc eur a pri spotrebe elektriny sme ušetrili až takmer 50 percent, keď nám klesli ročné faktúry z 5300 eur na 2500 eur. Za takto ušetrené peniaze môžeme nakupovať pomôcky pre deti. Implementujeme už desať rokov. Najprv z fondov PHARE, vtedy tie projekty boli byrokraticky veľmi náročné. Dnes je to už úplne iné aj vďaka elektronickej komunikácii.“
 

Dôchodci do jasieľ

Veľmi potrebná však bola aj rekonštrukcia Domu pokojnej staroby, ktorý vznikol v budovách už nevyužívaných jasieľ a to nielen pre úsporu energií. Najprv tu vyrastala mladá generácia a teraz sa životný kruh uzatvára, keď svoj domov v pôvodne priestoroch jaslí našli seniori v opatere obetavej pani riaditeľky a dobrej duši domova pani Ing. Blaženy Chocholáčkovej, ktorá prvá prišla v Gbeloch pred 13 rokmi s nápadom zriadenia domu pre seniorov:

„Dnes k nám už neprichádzajú osamelí dôchodci ako kedysi, ale ľudia v poslednej etape svojho života, ktorí sa už nedokážu o seba postarať. Vďaka projektu z Regionálneho operačného programu máme izby vybavené najmodernejším zariadením, medzi ktoré patria elektricky polohovateľné postele, multifunkčné stolíky a najmä zdvíhacie zariadenie, ktoré nám uľahčuje prácu s nechodiacimi klientmi. Rovnako je šetrné pre nich, lebo ležiaceho človeka už všetko bolí,“ podobne ako 86 ročnú pani Emíliu Kotvanovú, ktorá sa však napriek tomu na posteli stále usmieva.
 

Zemanov smiech lieči

Veľmi populárnym je v domove dôchodcov primátor pán Jozef Hazlinger, ktorého 74 ročná pani Terka Janáčová dokáže vždy rozosmiať svojimi historkami, aké zbiera o českom prezidentovi Milošovi Zemanovi: „Som veľká fanynka pána Zemana. Už pri kandidatúre hovoril, že chce, aby pri jeho prezidentovaní bolo aj veľa smiechu, lebo smiech lieči.“

 

Pán primátor po rekonštrukcii Domova pokojnej staroby z Regionálneho operačného programu dal šokujúce vyhlásenie: „Chceme začať našich seniorov omladzovať.“

Omladzovacie kúpele

Dom seniorov v Gbeloch má veľmi dobré meno. Chodia sem dôchodci až z Bratislavy ako aj 73 ročná Eva Činovská, ktorá pracovala ako zdravotná sestra a vie teda oceniť kvality tunajšej opatery.

 

A tak v Gbeloch okrem rekonštrukcie areálu jaslí prikúpili v druhej etape ubytovňu bývalého podniku Nafta a. s., čím získali aj unikátny vrt.

Voda z neho má jódovo – brómové zloženie a na Slovensku majú takú vodu už len v kúpeľoch Číž: 

„Podobnú vodu využívajú aj v 25 kilometrov vzdialených kúpeľoch v Hodoníne,“ rozvíja plány pán primátor: „Preto aj my sme už na liečebné procedúry vyčlenili v domove v druhej budove, ktorú sme kúpili od Nafty, celé prízemie, len zatiaľ nám chýbajú investície na sprevádzkovanie našich kúpeľov pre seniorov, po ktorých ak neomladnú, tak určite budú zdravší.“

 

Ženy a nafta z roku 1913

V domove majú rekordérku už dnes aj bez kúpeľov. Viktória Knoteková oslávila sté narodeniny za veľkého záujmu ľudí nielen z Gbelov, ale aj zo Slovenska vďaka médiám, keďže rovnakého veku sa dožila aj jej sesternica, ktorá však v dome pre seniorov nežije.

 

O storočnú mamu sa stará priamo v domove jej takmer osemdesiatročná dcéra Jozefína Zajíčková, ktorá vzhľadom k veku (79) by už pomaly sama potrebovala starostlivosť. Opatrovateľky a zdravotné sestry však k nim prídu aj viackrát za noc, či niečo nepotrebujú a taký komfort by doma nemali. A aký majú matka s dcérou návod na dlhovekosť, prezradila mladšia z nich: "Mama celý život veľmi ťažko pracovala. Najprv cez 2. svetovú vojnu mame vzali kone. Potom za socializmu zasa role a polia nám vzali do družstva, ktoré prosperovalo. Po páde socializmu však skrachovalo. Teda mama prežila všetky zmeny a dnes má jej najstarší vnuk 60 rokov a najmladšie pravnúča rok a pol."
 

Rovných sto rokov je aj od času, kedy Ján Medlen v Gbeloch objavil nálezisko zemného plynu a nafty. Odvtedy sú Gbely pojmom pre celé bývalé Česko - Slovensko, hoci dnes sa tu neťaží a spoločnosť Nafta už sídli v Bratislave. Zašlé časy pripomínajú len budovy s oznamom, že sú na predaj

Aj iní obyvatelia Domu pre seniorov majú množstvo skúseností, s ktorými sa radi podelia. V prvom rade je to smiech, aký rozdáva aj 81 ročná Milena Petranková vyrábajúca počas voľna dekoračné kvetiny.

Koniec opadávaniu omietky

Čo človek - to príbeh. Pani Emília Václavková je v dome pre seniorov 13 rok: "Deti za mnou nechodia. Nemajú čas." Hneď sa obracia na pani riaditeľku, aby jej nezabudla priniesť kalendár s cirkevnými sviatkami.

Pani Blažena Chocholáčková vyratúva, že v domove majú momentálne do 120 seniorov. Až jedna tretina sú vozíčkári, preto im výťah veľmi pomáha a pani Chocholáčková trvala na jeho postavení predtým, než sa z jaslí stalo zariadenie pre seniorov. Najhoršie je to s pacientmi s alzheimerom. Chorých na túto civilizačnú chorobu pribúda a preto na ich opateru zriadili špeciálne oddelenie.

Z eurofondov bola renovovaná aj kuchyňa, čo bolo podľa pani Blaženy Chocholáčkovej veľmi dôležité, lebo dovtedy nemali odsávanie pár a každú chvíľu sa im lúpali steny.

 

Hygienici to vždy hodnotili ako nevyhovujúci stav. Nakúpili sa aj iné kuchynské zariadenia. Rozvážajú jedlo cez týždeň až 160 seniorom po meste. Pán starosta priznal, že aj u nich na mestskom úrade si na obed objednávajú stravu uvarenú práve v tejto kuchyni.

Niet nad pokojný koniec

 

Ľudia tu žijúci sa o domov tiež s láskou starajú. Pani Bertinka Knotková s radosťou každý deň ukladá v jedálni taniere a popri tom píše aj do novín, ktoré v domove vydávajú pod názvom Domovácky posol správ. Nazvali ho podľa prvých písmien mena zariadenia: Dom pre seniorov.

 

Domov získal novú kotolňu a na strechu osadili solárne panely, čím sa energetická úspora ešte zvýšila.

Prestavbou získali nové spoločenské priestory, v ktorých sledujú miestne omše z kostola svätého Michala Archanjela cez televízor, ale aj tu sa raz do týždňa konajú služby Božie.

Pani Blažena Chocholáčková zdôrazňuje: "Máme Spoločenstvo Ducha Svätého, v ktorom sa venujeme spoločným modlitbám. Často prichádzajú ľudia, pre ktorých viera bola v živote veľmi dôležitá. Stáva sa nám však, že prídu aj takí, ktorí neboli 30 možno 40 rokov na spovedi, a zrazu sa obrátia, spory v rodinách sa im vyriešia a nachádzajú tak potrebný vnútorný pokoj. Vtedy cítim, že to, čo robíme, má zmysel. To ma napĺňa. Naši klienti vedia, že ak sú so všetkým a všetkými vysporiadaní, odchádza sa im zo života ľahšie."

Šport tiež pomáha

Na mestskom úrade nečakajú len na eurofondy. Hľadajú aj iné zdroje financovania. Ako vysvetlila referentka regionálneho rozvoja pani Lenka Kvaltínová, minigolfové ihrisko postavili vďaka príspevku nadácie Orange preto tak naširoko, aby sa naň zmestili aj nechodiaci hráči na invalidných vozíkoch.

 

Vedúci stavebného odboru mesta Gbely pán Ing. Ladislav Rosa dopĺňa pani Lenku Kvaltínovú: "Prístrešok pred Domom pre seniorov, kde na čerstvom vzduchu a predsa chránení pred slnkom sedia naši klienti, sme dobudovali vďaka príspevku od pána premiéra Roberta Fica z rezervy predsedu vlády SR."

 

Slniečková škola
Rovnako pochodili aj so školským autobusom. Podľa pána primátora boli prví na Slovensku, kto na miestnej základnej škole s materskou školou zamestnali šoféra. Prvý autobus bol viac v oprave ako na cestách. Päť rokov sa s ním trápili, kým získali podporu predsedu vlády SR, ale aj nadácie SPP, spoločnosti Nafta a. s., aby si ako mesto Gbely mohli vziať úver na zvyšok a kúpiť nový moderný autobus s 50 sedadlami.
 

Logom základnej a materskej školy je slniečko. S týmto motívom ladia aj farby stien, či celková architektúra budov. Chýba im už na škole len doteraz nezrekonštruovaná strecha, preto čakajú na ďalšie výzvy a hľadajú možnosti, ako získať na ňu prostriedky. Z vlastných zdrojov na túto investíciu nemajú a oprava strechy čaká tak na príhodnejšiu chvíľu.

 

Pán primátor Jozef Hazlinger spomína: "Gbely si udržujú počet obyvateľov, ale detí ubúda. Aby sme nemuseli prepúšťať učiteľov, veď ak by bol menej žiakov, budova by sa o to nezmenšila, začali sme s náborom detí z okolitých obcí." A vyplatilo sa. Na základnej škole majú okolo 500 detí a v materskej škole 140. Dnes k autobusu pribudla už aj dodávka Ford tranzit, s ktorou tiež ako so školským autobusom šofér Ivan Hrnčírik zváža deti na vyučovanie.

Mama asistentkou
Riaditeľka základnej a materskej školy pani Mgr. Soňa Dolníková má radosť z tartarovej dráhy: "V roku 1997 vyhorela naša telocvičňa aj s celým zariadením. Deti cvičili na chodbách školy, pritom sme paradoxne vychovali majstra Slovenska v atletike. Preto sme to deťom chceli vrátiť v podobe kvalitných ihrísk."


 

A v atletike v tejto kráľovne športov bodujú aj dnes. Ich žiak bol v ťažkej a už zriedkavej disciplíne v hode guľou druhým na majstrovstvách Slovenska, keď titul majstra mu unikol o tri centimetre, lebo mal nešťastný prešľap. Dnes už má škola aj moderné hokejbalové ihrisko s digitálnou tabuľou výsledkov, čo pani riaditeľku a pána primátora hreje pri srdci, lebo deti sa rozvíjajú v moderných priestoroch, hoci pred desiatimi rokmi tu bolo len spálenisko.

Rovnako dosahujú pozoruhodné výsledky vo vyučovacom procese a to aj u rómskych detí. Mama jedného z nich je pre syna aj asistentkou, aby sa chlapec mohol učiť, keďže má vážne zdravotné problémy. A táto asistentka je oporou aj pre učiteľov, lebo pomáha aj iným rómskym deťom v triede. Základná škola pritom prešla kompletnou obnovou vďaka úspešnému projektu z Regionálneho operačného programu, takže sa deti vzdelávajú v moderných priestoroch.

 

Svätý Michal Archanjel chráni aj knižnicu

Natália Bolebruchová zo školskej knižnice má zasa radosť, že sem deti chodia aj počas prázdnin: "Denne ich sem príde v čase voľna viac ako desať, tak si už na to zvykli, lebo okrem internetu máme veľmi veľa pekných a nových knižiek." Knižnici tróni znak mesta Gbely so svätým Michalom Archanjelom, ktorý chráni občanov.

 

V materskej škole, ktorá je spojená so základnou, sa deti zasa vďaka úspešnému projektu z operačného programu Cezhraničnej spolupráce Slovenska s Rakúskou republikou učia po nemecky.

Zástupkyňa riaditeľky pani Mária Škovránková prízvukuje: "Bez grantu by sme nemčinu deti v materskej škole učiť nemohli."

Rovnako im pomohla rekonštrukcia z Regionálneho operačného programu: "Vďaka tomu dnes šetríme po zateplení budov až 40 percent energií a z finančných úspor sme si kúpili interaktívnu tabuľu," dodáva pani Mária Škovránková.

 

Rastú spolu so stromami

Referentka regionálneho rozvoja pani Lenka Kvaltínová bola aj pri realizácii projektu z nadácie Ekopolis: Sýkorka priateľ našich parkov, keď deti v škole v Gbeloch vyrábali búdky a krmidlá pre vtáčiky, za čo získali cenu najkrajší projekt roka.

Z rovnakej nadácie Ekopolis sadili deti ihličnaté stromy na brehoch adamovských jazier a dávali im mená podľa seba, čím sa zveľadil aj grant na projekt cyklotrasy z operačného programu Cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom a Českom pre mesto Gbely.

Na stromčekoch ako rastú vidno aj to, ako dnes už vyrástli nielen stromy, ale aj ich záhradníci - miestne deti.

 

Dôležití hasiči

Mesto Gbely má napriek svojej početnej malosti veľký kataster, ktorý patrí k dvadsiatim najrozľahlejším na Slovensku. Z toho viac ako polovicu katastra tvoria mestské lesy rastúce v piesočnatej pôde.

Preto má významné postavenie v meste Mestský dobrovoľný hasičský zbor. Na rekonštrukciu Hasičskej zbrojnice získali grant z európskych fondov. Budovu a jej záchranárov chráni hneď pri vstupe socha svätého Floriána - patróna hasičov.

Pán primátor dáva dôraz na fakt, že: "Náš dobrovoľný hasičský zbor je skutočne schopný aj zásahu. Pomáha profesionálom pri hasení lesných požiarov, ale aj pri iných ekologických katastrofách."

Okresný šéf hasičov Michal Lukáč si myslí, že hasiči sú ozdobou každého mesta či obce: "Máme veľmi úspešné hasičské krúžky pre deti, ale aj skutočné hodnotné výsledky, keď sme trikrát za sebou získali pôvodne putovný pohár prezidenta dobrovoľnej požiarnej ochrany SR pána JUDr. Jozefa Minárika, nuž nám pohár udelili natrvalo."

 Gbelskí hasiči získali v minulom roku aj pamätnú medailu ministra vnútra SR Roberta Kaliňáka za medzinárodnú výpomoc pri likvidácii požiarov v katastri obce Bzenec v Čechách.

Miestny hasičský zbor má štyri akcieschopné hasičské autá a takmer deväťdesiatčlennú mestskú organizáciu dobrovoľníkov.

 

Vynovená budova hasičov z Regionálneho operačného programu rovnako ako iné z týchto európskych zdrojov šetrí mestu náklady na energie. Zároveň vytvára technicky moderné prostredie vhodné pre dôležitú prácu hasičov.

 

Husí ráj na Záhorí

Adamovské jazerá v Gbeloch sú najväčším zimoviskom husí na Slovensku. Preto je tu štátom vyhlásené chránené vtáčie územie a z rozhľadne možno špeciálnym ďalekohľadom - monokulárom, ktorý mesto Gbely požičiava záujemcom, pozorovať množstvo druhov vzácnych vtákov na starom, aj na novom jazere. 

    Nájdeme tu husy viacerých druhov, čajku, kane, haje, orliaky, žlny, strnádky, chochlačky, trasochvosty, lysky, brehule, kormorány, cíbiky, potápače, hlaholky, či jedného z najkrajších vtákov labuť bielu.

Kŕdle labutí bielej v Gbeloch tiež zimujú a adamovské vodné plochy sa menia na labutie jazerá, keď labute do kruhu šliapu vodu, aby nezamrzla ani v najtuhších mrazoch.

Po vtákoch pomenovali aj dve gbelianske lode Čajka a Labuť získané z európskych fondov na plavby po Morave.

K adamovským jazerám za oddychom každý rok prichádzajú tisícky turistov.

 

Medzi nimi pätnástu sezónu tu trávi aktívny čas v prírode aj 67 ročný Olda Dubský z Brna. Vydrží pri udiciach od júna až do októbra: "Môj vnuk sa plaví na jednej gbelianskej lodi domov k nám do Čiech ako plavčík. Ja sem chodím na letnú dovolenku za oddychom a mám tu už veľa priateľov."

 

Štrkové jazerá sa budú ešte rozširovať. Cyklotrasa z mesta Gbely až k mestskej časti Adamov a teda k unikátnym jazerám, získala z programu Cezhraničnej spolupráce aj prístrešok pre cyklistov.

Pán primátor Jozef Hazlinger vysvetľuje: "Máme všetky povolenia aj od Banského úradu na ťažbu štrku, takže plocha jazier sa zväčší časom ešte o štvrtinu."

Okrem prístreška pre cyklistov, vybudovalo mesto Gbely pri jazerách sociálne zariadenia na oboch brehoch jazier. Splavnili Moravu, kde dnes majú už aj požičovňu raftov. Nečudo, že unikátne jazerá, ktoré vznikli umelo, sa stali už pred rokmi chráneným vtáčím územím, keďže pomáhajú chrániť vzácne živočíchy.

Záhorácke mestečko Gbely dnes už naftu a zemný plyn neťaží, ale dokáže si energie vážiť. Svedčí o tom využívanie európskych fondov na opravy starých verejných budov.

Vytváraním oddychovej zóny v časti adamovských jazier vznikajú zasa podmienky pre ľudí na prežitie plnohodnotného života. A pritom sa objavujú unikáty, ktoré pri ochrane prírody majú pozitívny dopad na celú spoločnosť. V naftárskom mestečku chránia prírodu a zasa práve príroda Gbely rozvíja. Na mestských plážach a vedľa nich sa nachádzajúcej rieky Moravy vznikajú viaceré príležitosti pre miestnych podnikateľov ponúkajúcich turistické služby od požičovne vodných bicyklov po ubytovanie priamo pri plážach.

 

Projekty z operačných programov cezhraničnej spolupráce:

Projekt  Interkulturálne vzdelávanie detí a dospelých (IB-KE) bol realizovaný v rámci programu SK-AT 2007 – 2013:
Realizácia:  01/2009 – 06/2012
Partneri projektu: Abteilung Kindergärten K5 und Schulen K4, Amt der Niederösterreichen Landesregierung (Vedúci partner), Mesto Senica; Enviropark Pomoravie n.o.; Mesto Skalica; Univerzita Komenského v Bratislave; Mesto Trnava; obec Záhorská Ves; MČ Bratislava-Jarovce
Príspevok z ERDF : 1 327 949 eur
 

 Projekty 4 CYKLOREGIO a Rieka Morava nás nerozdeľuje, ale spája boli realizované v rámci programu SR-ČR 2007-2013
4 CYKLOREGIO 
Príspevok z  ERDF: 839 953,97 eur
Realizácia: 11/2008 - 02/2010

Partneri: Mesto Gbely (Vedúci partner) Mesto Skalica, Dobrovolný svazek obcí - Obce pro Baťův kanál, DSO Mikroregion Strážnicko, Združenie obcí subregión Pod Bradlom, Strážnicko MAS o.s., Mikroregión Partnerstvo pre Horné Záhorie
Rieka Morava nás nerozdeľuje, ale spája
Príspevok z ERDF: 170 170,73 eur
Realizácia: 01/2011 – 12/2011
Partneri: Mesto Gbely (Vedúci partner),  Obec Tvrdonice

 

Regionálny operačný program:

Os 5 – Regionálne komunikácie zabezpečujúce obslužnosť regiónov
Cieľom osi 5 je posilnenie vybavenosti územia prostredníctvom rekonštrukcie, modernizácie a budovania ciest II. a III. triedy na území cieľa Konvergencia, teda ide o zvýšenie úrovne dopravnej obslužnosti regiónov. Pritom globálny cieľ je definovaný ako zvýšenie dostupnosti a kvality občianskej infraštruktúry a vybavenosti územia v regiónoch.
Rekonštrukcia ciest v okrese Skalica II.
Začiatok a koniec realizácie projekt
06/2009 - 12/2012
Príspevok z európskych zdrojov
1 007 185,98 eur

OS 1 – Infraštruktúra vzdelávania
Cieľom osi 1 je zvýšenie kvality poskytovaných služieb v oblasti vzdelávania prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania a modernizácie predškolských zariadení, základných škôl a stredných škôl, vrátane obstarania ich vybavenia.
Základná umelecká škola
Začiatok a koniec realizácie projekt
06/2009 - 07/2012
Príspevok z európskych zdrojov
573 046,91 eur

Os 2 – Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnoprávne ochrany detí a sociálnej kurately
Cieľom osi 2 je zvýšenie kvality poskytovaných služieb v sociálnej oblasti prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania, modernizácie a budovania zariadení sociálnych služieb a zariadení na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vrátane obstarania ich vybavenia.
Dom pokojnej staroby
Začiatok a koniec realizácie projekt
09/2009 - 02/2013
Príspevok z európskych zdrojov
565 873,63 eur

OS 1 – Infraštruktúra vzdelávania
Základná škola s materskou školou
začiatok a koniec realizácie projekt
05/2008 - 12/2010
Príspevok z európskych zdrojov
1 409 335,85 eur
 

OS 4 – REGENERÁCIA SÍDEL – INFRAŠTRUKTÚRA NEKOMERČNÝCH ZÁCHRANNÝCH SLUŽIEB
    Cieľom opatrenia 4.2. je zvýšenie kvality a bezpečnosti verejných priestranstiev prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania a modernizácie zariadení nekomerčných záchranných služieb vrátane obstarania ich vybavenia.
Hasičská zbrojnica

 

Začiatok a koniec realizácie projekt
03/2009 - 06/2011
Príspevok z európskych zdrojov
262 167,22 eur

 

Stanislav Háber, snímky autor