19. júl
Makrina Mladšia
Svätá Makrina dostala meno po starej mame, ktorá je tiež svätou, ale sa rozlišuje ako Makrina staršia. Teda dnešná Makrina má prívlastok mladšia. Jej stará mama zažila kruté prenasledovanie kresťanov za cisára Maximiána II. na prelome tretieho a štvrtého storočia, keď žila vo vyhnanstve zbavená všetkého majetku na základe cisárskeho nariadenia.
Makrina mladšia sa narodila v roku 327. Jej otec bol Bazil, syn svätej Makriny staršej. Oženil sa s Emeliou, ktorá chcela žiť ako panna zasvätená Bohu. Vtedy ešte neboli rádové sestričky a panny zasvätené celý život Kristovi ženíchovi žili pod ochranou rodiny. Lenže Emelii zomreli rodičia. Preto videla jedinú možnú životnú cestu vydať sa aspoň za zbožného kresťana. Vydala sa za syna svätej Makriny staršej. Na jej počesť dali prvej dcére meno po starej matke.
Dohromady mali Bazil a Emelia desať detí. Najstaršiu dcéru Makrinu chceli vydať. Lenže jej ženích pred svadbou náhle zomrel. Makrina mladšia mala množstvo iných pytačov, ale všetkých odmietla. Podľa Makrininho názoru, jej budúci manžel, ktorý zomrel, žil večný život a ona sa rozhodla mu zostať verná až do smrti. Podľa Makriny jej vyvolený muž ju čakal v nebi a preto sa ani na Zemi nemohla viac oddať inému.
Zostala žiť v domácnosti matky, aby jej pomohla s mladšími súrodencami. Keď sa jej narodil desiaty súrodenec brat Peter, otec Bazil náhle zomrel. Keby Makrina mladšia nezostala s matkou, tá by nemala silnejšiu pomoc. Neboli chudobní, ale Makrina sa rozhodla všetkým otrokyniam darovať slobodu. Žila ďalej v spoločnosti najmladšieho brata Petra, ktorý sa podľa sestrinho vzoru rozhodol pre dobrovoľnú chudobu. Na tento štýl života prehovorili aj matku. Obe ženy žili pod duchovným vedením najmladšieho Petra. Keď matka zomierala, držala obe deti najstaršiu Makrinu a najmladšieho Petra, takto sa nahlas modlila:
"Tebe Pane, odovzdávam prvotiny a desiatok mojich bolestí. Prvotiny to je táto moja prvorodená dcéra a desiatok je tento môj desiaty syn. Tebe sú obaja zasvätení podľa zákona a tvoji sú ako obetný dar. Tak nech zostúpi tvoje sväté požehnanie na tieto moje prvotiny a na tento môj desiatok."
Aj ostatní súrodenci svätej Makriny slúžili Bohu. Brat Gregor bol biskupom v Nysse, keď sa rozhodol navštíviť sestru Makrinu, ktorú osem rokov nevidel. Nepísali si, takže nemali o sebe žiadne správy. Brat našiel sestru na smrteľnom lôžku ešte živú. Dlho sa spolu rozprávali, vďaka čomu Gregor napísal spis O duši a o zmŕtvychvstaní. Gregor napísal aj knihu Život, v ktorej opísal svätý osud svojej sestry Makriny mladšej. Tá zomierala s obrovskou radosťou, že sa blíži hodina jej odchodu zo sveta utrpenia. Pri umieraní sa začala modliť nahlas modlitbu, ktorú Gregor zachytil písomne:
"Pane, ty si nám odobral strach pred smrťou. Ty si nám urobil koniec tohoto života začiatkom pravého života. Ty si nám ukázal cestu k vzrkieseniu. Ty si rozdrvil brány pekla a zbavil si moci Satana, ktorý má v moci smrť. Večný Bože, do tvojich rúk som sa hodila z lona svojej matky. Teba milovala moja duša celou silou. Tebe som zasvätila telo a dušu od mladosti až do dnešného dňa. Postav mi teraz k boku tvojho jasného anjela, ktorý ma za ruku zavedie na miesto úľavy, kde tečie prameň občerstvenia, do lona svätých praotcov. Nech sa nenájde pred tvojimi očami vina mojich hriechov, keď som nejako pochybila pre slabosť v slove, v skutkoch alebo v myšlienkach. Ty, ktorý máš moc odpúšťať hriechy na Zemi, odpusť mi, aby sa mi dostalo úľavy, nech je moja duša prijatá do tvojich rúk ako príjemná obeta pred tebou."
Makrina mladšia zomrela v roku 380 v úplnej chudobe, keď predtým stihla rozdať všetok majetok až na šaty, čo mala na sebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára