Svätí na každý deň: 13. júl - Henrich

13. júl

Henrich

Všeobecne sa na Slovensku vie o živote svätého Štefana, ktorý vládol Uhorsku osobitným kresťanským spôsobom. Menej u nás vieme, že Štefan mal veľký vzor vo svojom švagrovi. Bol ním nemecký cisár Henrich.
Tento panovník bol sto rokov po smrti vyhlásený za svätého. Jeho život bol priam ukážkový, hoci vládol s obrovskou mocou.
    Henrich sa správal v najvyššom štátnom úrade tak, ako by bol rád každý občan aj dnes, keby sa správali štátni predstavitelia. Nevládol nad ľuďmi, ale sa im snažil slúžiť. Uspôsobil vládu ako službu iným. Dokonca sa rozhodol zriecť najvyššej pocty - cisárskej koruny a chcel vstúpiť do kláštora. V Lotrinsku požiadal opáta Richarda so slzami v očiach, aby ho prijal do rádu. Opát prijal Henricha za rehoľného brata, na čo mu Henrich sľúbil:
    "Prisahám, že vás budem presne počúvať vo všetkom, čo mi rozkážete."
    Na to mu opát Richard povedal:
    "Chcem teda a rozkazujem vám, aby ste znovu prevzali cisársku vládu zverenú vám Božou Prozreteľnosťou."
    Henrich bol prekvapený. Práve, čo sa stal rehoľníkom a opustil cisársku moc, ale opäť musel nastúpiť na trón. Svätý Štefan bol vtedy vojvodom menom Vajk. Požiadal Henricha o ruku jeho sestry Gizely. Henrich súhlasil, Vajk sa dal pokrstiť na Štefana a snažil sa nasledovať zbožného nemeckého cisára.
    Henrich dokázal v najvyššom úrade v štáte robiť pokorného sluhu poddaných vďaka výchove v detstve.
Narodil sa v roku 973 bavorskému vojvodovi. Ten dal dcéru Gizelu a syna Henricha na výchovu biskupovi Wolfgangovi z Regensburgu a opátovi kláštora svätého Emeráma, ktorý sa volal Ramwold. Biskup vychovával Henricha ako syna. Nečudo, že mladý panovník nemal nikdy záujem zneužívať moc. Bol vychovaný k tomu, že vladár je najmä služobníkom. Henrich mal šťastie aj v ženbe. Jeho manželkou sa totiž stala svätá Kunigunda, s ktorou podľa legendy uzavreli manželstvo svätého Jozefa, teda ho nikdy telesne nenaplnili.
    Keď Henrich 13. júla v roku 1024 zomieral, na smrteľnej posteli povedal príbuzným svojej manželky:
    "Odovzdali ste mi ju ako pannu a ja ju odovzdávam Kristovi i vám tiež ako pannu."
    Nemecký cisár Henrich nazývaný Pobožný nezanechal potomka. Zostalo po ňom najvplyvnejšie nemecké biskupstvo v Bambergu, ktoré založil. Tam je v chráme, ktorý postavil, aj pochovaný. Henrichove priority boli úplne iné, než aké mali vtedajší, ale väčšinou aj dnešní predstavitelia štátu. Nehľadal vlastné uspokojenie. Šlo mu o blaho národa. Na Henrichovej strane stal jednoznačne Boh, keď sa cisárovi podarilo poraziť krutých Saracénov a vyhnať ich z Talianska. Pritom k porazeným nepriateľom bol láskavý, neodplácal sa za zlé správanie mohamedánov voči kresťanom rovnakým spôsobom.
    Známy je prípad, keď pred jednou veľkou bitkou sa Henrichovi vojaci museli vyspovedať a zúčastniť omše. Cisár nechcel, aby bojovali s hriechmi, keď nasadzovali na obranu štátu vlastné životy. Henricha zaujímala každá duša, a mal na mysli jej spásu. Cisár sa nemohol stať rehoľníkom, ale preto, že podporoval vznik nových kláštorov, aby aspoň iní mohli v službe Bohu naplniť svoje osudy, volali ho otcom mníchov. Henrich si vyvolil za patrónku Pannu Máriu. Raz oddialil vojenský útok len preto, že bol Veľký piatok.
    Tento svätý cisár zomrel náhle vo veku päťdesiatsedem rokov, ale už predtým cítil prudké ubúdanie síl. Jeho zdravotný stav sa tesne pred smrťou náhle zlepšil, čo Henrich okamžite využil na ďalšiu prácu pri pokresťančovaní Nemecka, ale vtedy náhle zomrel. Dávali mu prídomok Henrich Pobožný, ale mohol mať aj titul neúnavný - taký bol v šírení viery.

Stanislav Háber

(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)