5. júl
Cyril a Metod
V roku 1880 Pápež Lev XIII. upozornil svet na malé a neznáme Slovensko. Urobil tak encyklikou Grande munus - veľká úloha. V nej ustanovil sviatok svätých Cyrila a Metoda. Pápež Ján Pavol II. presne o sto rokov upozornil svet opäť na Slovensko. V roku 1980 vydal apoštolský list o vynikajúcej statočnosti, ktorým vyhlásil svätých Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy.
Obaja bratia prišli na Slovensko v roku 863. Cyril mal v mladosti sen, v ktorom si z množstva krásavic vybral za nevestu Sofiu - teda múdrosť. Po štúdiách v Carihrade získal titul Konštantín Filozof. Dnes toto meno nesie univerzita v Nitre. Tam smerovali kroky Cyrila a Metoda z Byzancie. Poslal ich cisár Michal III. na žiadosť kniežaťa Rastislava. Ten žiadal o učiteľov pápeža, ale neuspel. Nuž požiadal o učiteľov kresťanstva byzantského cisára, ktorý bol spolužiakom Konštantína Filozofa u nás známeho pod reholným menom Cyril. Cisár vedel, že je tým najlepším na ťažkú úlohu. Preto ho poslal spolu s bratom Metodom.
Obaja sa svedomito pripravili. Poznali slovanské nárečie a tak prišli už s novým písmom hlaholikou. To sa stalo základom pre vznik dnešnej azbuky, keď kresťanstvo od nás prevzali východní Slovania. Po vyhnaní Metodových žiakov zo Slovenska to boli najmä Bulhari, ktorí prevzali našu kultúrnu kresťanskú tradíciu. Rastislav v žiadosti byzantskému cisárovi jasnozrivo napísal:
"Náš ľud pohanstvo odmietol a drží sa kresťanského zákona. Nemáme však učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku vysvetlil kresťanskú vieru."
Tak sa slovenčina stala štvrtým liturgickým jazykom po hebrejčine, latinčine a gréčtine. Zásluhu na tom majú svätí Cyril a Metod. A Slováci sa môžu pýšiť vyše tisícročnou kultúrnou tradíciou moderného a vyspelého národa.
Vďaka Cyrilovi máme prvú písomnú pamiatku v našom jazyku dielo Proglas - čiže predslov k evanjeliu. Po štyridsiatich mesiacoch účinkovania vo vtedajšom štátnom útvare na území Slovenska, ktorý sa volal Veľká Morava, Cyril a Metod navštívili v roku 867 Rím. Po ceste sa v Benátkach Cyril dostal do sporu s tzv. trojjazyčníkmi, teda obrancami hlásania kresťanstva iba v troch jazykoch a to len v hebrejčine, gréčtine a latinčine. Cyril ako skvelý Filozof im povedal:
"Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Vy sa nehanbíte uznávať iba tri jazyky a prikazovať, aby všetky ostatné kmene boli slepé a hluché? Povedzte mi, či robíte Boha bezmocným, že to nemôže dať, alebo závistlivým, že to nechce?"
Svätý otec Hadrián II. potvrdil slovenskú liturgiu, ktorá bola v roku 869 spievaná v Bazilike svätého Petra. V Ríme Cyril zomrel. Na Slovensko sa vracal Metod sám s učeníkmi vysvätenými za kňazov. Metod bol na žiadosť slovenského kniežaťa z Blatnohradu Koceľa vysvätený pápežom za panónskeho a moravského arcibiskupa a pápežského legáta. Metoda zajali franskí kňazi a väznili ho protiprávne až do roku 873. Bol oslobodený priamo na pápežov príkaz.
V roku 879 zasa Metoda obžalovali u pápeža zo spievania omše v barbarskom slovenskom jazyku. Metod obhájil slovenskú liturgiu aj u pápeža Jána VIII. a na Veľkú Moravu sa vrátil s bulou Indrustriae tuae. V nej oznamil moravskému panovníkovi Svätoplukovi, že pápež potvrdil slovenské písmo aj liturgiu, Metoda vzal pod ochranu a potvrdil ho v hodnosti arcibiskupa. Za biskupa v Nitre zároveň na Svätoplukovu žiadosť vysvätil franského kňaza Vichinga, ktorý mal byť podriadený Metodovi. Lenže Metod v roku 885 zomrel.
Po jeho smrti franskí kňazi dosiahli zakázanie slávenia slovenskej liturgie, lebo im šlo o politickú otázku podriadenia krajiny Frankom a žiakov svätých Cyrila a Metoda vyhnali z územia Slovenska. Deň svätých Cyrila a Metoda je radostným dňom všetkých Slovákov, ktorých kultúrna a kresťanská tradícia sa začína v dávnom roku 863 vďaka bratom zo Solúna, hoci viera už na našom území bola, ale až po ich príchode sa o tom dozvedel celý vtedajší svet, keď sa slovenčina stala štvrtým liturgickým jazykom v histórii ľudstva.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Rastislav v žiadosti byzantskému cisárovi jasnozrivo napísal:
OdpovedaťOdstrániť"Náš ľud pohanstvo odmietol a drží sa kresťanského zákona. Nemáme však učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku vysvetlil kresťanskú vieru."
Pravda je, že slovenský ľud prijal kresťanskú vieru dávno pred Cyrilom a Metodom. Veď prvá epištola sv. Pavla je adresovaná našim predkom. Len liturgia v slovenčine nám chýbala. Tú sv. Cyril a Metod k nám priniesli v r. 863.
Naša viera v Boha, čiže Boha-nstvo pred sv. Pavlom nebola tým, čomu sa postupom času začalo hovoriť pohanstvo etymologicky spájané s latinským paganus pre ´nevedomých dedinčanov´. Preto aj po prijatí kresťanstva my, Sloveni, sme pokračovali uctievať Boha Otca Stvoriteľa aj Boha Syna Ježiša Krista Vykupiteľa pod našim starodávnym Dravido-slovenským menom Boh alebo Bog.
To meno Boha Svetla (El) dostalo sa k nám priamo z dravidskej Indie (ešte pre jej aryanizáciou) ústnym podaním bez Biblie, tak ako sa dostalo omnoho neskoršie meno Boha El do Jeruzalema skrz Prvú Knihu Mojžišovu.
Pred-biblické indo-slovenské Bohanstvo, bez akejkoľvek spojitosti so zvrhlým stredovekým paganizmom, je Bohom-zjavená viera, ktorú Židia zapísali v knihe zvanej Torah a Gréci Biblia. Preto kresťanský Boh Slovenov je ten istý Boh, ktorého oni poznali už pred Abrahamom pod menom Boh alebo Bog. Dr. Cyril A. Hromník 13Jl2013