Svätí na každý deň: 14. júl - Kamil z Lellis

14. júl

Kamil z Lellis

V 16. storočí, ktoré bolo veľmi divoké pre rozvoj rôznych náboženských hnutí, ktoré delili kresťanov, sa narodil v roku 1550 Kamil z Lellis. Tento svätec prišiel na svet šesťdesiatročnej žene. Tá sa toľko modlila za vytúžené dieťa, keďže prvé jej zomrelo v mladosti, že sa dala preniesť z úcty k Ježišovi Kristovi do maštale. Tu rodila, aj keď bola šľachtičná. Boh jej doprial to šťastie, že mohla Kamila vychovávať ešte trinásť rokov, kým zomrela.
Mala neustále oň strach. Kamil bol neposedné dieťa. Jeho matka si pripomínala sen, v ktorom videla ešte nenarodeného syna ako ide na čele detí a nesie ako ich vodca zástavu so znakom kríža. Rovnaký červený kríž mal na prsiach. Matka sa bála, že z jej syna vyrastie zbojník. Šlo o prorocké videnie, keďže syna už nezažila v jeho najkrajších rokoch sebaobety a lásky k iným.
Po matkinej smrti Kamil zanedbal výchovu vedúcu k zbožnosti. Hral kocky, karty a čítal dobrodružné rytierske romány. V devätnostich rokoch vstúpil spolu s otcom do armády Benátskej republiky bojujúcej s Turkami. Otec zomrel a Kamil ochorel až tak, že začal krívať. U vojska ako chorľavý muž nemohol zostať. Vtedy vo Ferme videl dvoch zbožných mníchov s upretými očami do zeme. Kamil sa rozhodol. Spomenul si na matkinu výchovu a požiadal o prijatie do františkánskeho rádu. Nevzali ho. Neverili predsavzatiu divokého vojaka.
Stal sa ošetrovateľom v Nemocnici svätého Jakuba v Ríme. Odtiaľ šiel opäť k vojsku, ale za niekoľko rokov bol po prepustení z armády chudobný žobrák. Zachoval si vieru z detstva.
Vo veku dvadsaťpäť rokov zažil úplné obrátenie zo surového vojaka na pokorného mnícha. Najprv ako stavebný robotník na stavbe kláštora, pri ktorej utŕžil množstvo posmechu od ľudí, že on šľachtic a vojak poháňa voz s dvomi somármi. Pred vstupom do kláštora sa mu obnovilo zranenie nohy a skončil v Nemocnici svätého Jakuba v Ríme, kde sa štyri roky staral o iných. Okolo neho sa vytvorila skupina obetavých ošetrovateľov, pre ktorých vymyslel znak - červený kríž na prsiach. Tak vznikla rehola Služobníkov chorých.
Kamil chodil do gymnázia. Posmievali sa mu, lebo mal tridsaťdva rokov. Chcel sa stať kňazom, nuž študoval. Vysvätený bol vo veku tridsaťštyri rokov. O dva roky na to pápež povolil nový rád Ministri infirmorum - teda rád Služobníkov chorých. Stalo sa tak v roku 1586. Kamila ochraňoval kríž z jeho izby. Zjavoval sa mu z neho Ježiš, ktorý ho oslobodil a podporoval v jeho snahách povzbudením. Zázračný kríž je odvtedy v kostole svätej Magdalény v Ríme. Tam mal rád sídlo. Jeho členovia nosili reverendu s veľkým červeným krížom. Ako z videnia Kamilovej matky.
Kamil založil rehoľný dom aj v Neapole. Usilovne opatrovali chorých vojakov na malomocenstvo, ktorí prišli loďami zo Španielska. Navštevoval chorých na mor v Ríme. Až dvadsať jeho mníchov pri ošetrovaní chorých podľahlo morovej epidémii. Jeho rehoľníkov volali Kamiliáni. Mali domy nielen v Ríme a Neapole, ale aj v Janove, či v Miláne. Sedem rokov pred smrťou odstúpil z funkcie generálneho predstaveného rádu, ale chorých opatroval ďalej až do smrti akoby bol posledný z mníchov. Zomrel vo veku šesťdesiatštyri rokov 14. júla v roku 1614. V jeho rodisku v Bucchianico dodnes stojí maštaľ, v ktorej sa narodil a kam smerujú stovky pútnikov nielen z Talianska. V 19. storočí vznikla aj ženská odnož Kamiliánov ako rehoľa Dcér svätého Kamila z Lellis. Spolu s Jánom z Boha boli vyhlásení pápežom v roku 1930 za patrónov chorých a všetkých nemocníc katolíckeho sveta.

Stanislav Háber

(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)