18. júl
František Solano
Slnko Južnej Ameriky, alebo tiež Divotvorca Nového sveta - také sú mená dnešného svätého. František Solano bol chudobný a žobravý františkánsky mních, ktorý sa narodil v roku 1549 v slávnej šľachtickej rodine v španielskom meste Montilla pri Cordóbe. Uctievajú ho najmä v štátoch Južnej Ameriky.
Svojou obetou zmiernil krivdy španielskych dobyvateľov, ktorí si z miestnych indiánov robili otrokov horších od zvierat.
František Solano už pri plavbe do Južnej Ameriky zažil krásnu udalosť, keď otrokárska loď prevážajúca černochov z Afriky stroskotala. Všetci z nej sa zachránili a František sa stal ich vodcom. Pokrstil osemdesiat černochov a až tak sa dostal do Limy v Peru, odkiaľ prešiel krížom Južnú Ameriku na apoštolských cestách. V rukách držal kríž a šiel bosý. Hľadal indiánov v pralese a v lesoch. Naučil sa ich jazyky a prísne dodržiaval chudobu, čo indiánov fascinovalo.
Raz sa štyridsaťpäť inidiánskych náčelníkov dohodlo, že vytvoria armádu, ktorá vyvraždí španielskych dobyvateľov a pokrstených inidiánov. Bolo to v roku 1591 pri meste Rioji v čase vyvrcholenia najväčšieho kresťanského sviatku Veľkej noci. František Solano sa vybral sám s krížom v ruke priamo do centra indiánskej armády ku kmeňovým náčelníkom. Nezabili ho, lebo bol sám. Naopak, žasli nad jeho odvahou. František sa pred nimi postavil a v ich reči predniesol druhý žalm:
"Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú veci daromné?"
Solano pokračoval v kázni a všetkých indiánov pri rieke v ten deň pokrstil. Nakoniec celá armáda vzbúrencov slávila sviatky Veľkej noci spolu s ich plánovanými obeťami v meste Rioji.
Celkovo sa Františkovi Solanovi pripisuje dvestotisíc pokrstených indiánov z Nového sveta. On ich nielen krstil a presviedčal na vieru v Ježiša Krista. Solano sa snažil naučiť ich žiť podľa civilizovaných pravidiel. Zakladal dediny. Učil indiánov siať, aj žať na poliach. Vytváral úplne nové civilizačné návyky celej Južnej Amerike. K novým národom ho poslal Kristus v evanjeliu slovami - Iďte do celého sveta, učte všetky národy.
Pôvodne sa Solano hlásil u predstavených františkánskeho rádu, aby mohol ísť za misionára do Afriky. Poslali ho do Južnej Ameriky. Solano mal už pri odchode zo Španielska povesť svätca. Chcel pred ňou ujsť. Bránila mu v práci. Počas morových epidémii s takou láskou opatroval chorých, s akou to vtedy v Španielsku nik nedokázal. Staral sa o chorých na mor vo viacerých mestách Andalúzie, kde ho považovali za apoštola. Sám sa nakazil morom, ale sa zázračne uzdravil.
Františkáni kedysi pomohli aj Kolumbusovi získať dôveru španielskeho dvora na jeho dobrodružnej výprave, pri ktorej objavil Nový svet. Preto si Františkáni považovali za povinnosť naprávať krivdy španielskych dobyvateľov na domorodom obyvateľstve. A tak ich najlepší kňazi a mnísi odchádzali na misie práve do Ameriky.
František Solano sa stal rovnako známym ako v Španielsku, tak aj v celej Latinskej Amerike. A práve prvý pápež z tohto kontinentu Jorge Mario Bergoglio si dal meno František, čiže spätne ako jezuita si uctil dielo Františkánov vo svojej vlasti a teda aj pamiatku na Františka Solanu. František Solano predniesol v Lime na námestí v Peru slávny prejav, v ktorom ako starozákonný prorok ohlasoval zničenie celého mesta, ak jeho obyvatelia nenastúpia cestu pokánia. A ľudia v Lime sa zmenili. Zľakli sa svätcových slov. Začali sa postiť, modliť, odpúšťali nepriateľom krivdy, varovali sa hriechov.
Inak Solano dopadol v meste Truxilla. Tu ho vysmiali, keď im povedal, že Boh mesto zničí a zostane len kazateľnica kláštorného kostola, z ktorej Solano varoval hriešnikov. Tak sa aj stalo. Mesto bolo zničené počas obrovského zemetrasenia osem rokov po smrti Františka Solana, ktorý zomrel v júli v roku 1610 v Lime vo veku šesťdesiatjeden rokov.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára