20. júl
Mária Magdaléna Postelová
Zakladateľka rádu Sestier kresťanských škôl Mária Magdaléna Postelová pochádzala z bohatej francúzskej rodiny. Nechcela sa vydať. Netúžila po svete. A ak, tak len ako opravovateľka jeho chýb.
Narodila sa v roku 1756 a jej jediným celoživotným snom bolo dať svetu školu, kde sa nebude učiť podľa toho, kto je ako bohatý. Postelová v detstve prišla na to, že vzdelanie patrí všetkým. Bohatým rovnako ako chudobným a najmä dievčatám rovnako ako chlapcom.
Bola to revolučná myšlienka v 18. storočí, kedy ženy nemali rovnoprávnosť a chápali sa v tradičnej kultúre ako budúce matky. Čím chudobnejšia, tým neistejšia budúcnosť. A to chcela Postelová zmeniť. Lenže Francúzsko zasiahla buržoázna revolúcia, ktorá bola poznačená ateizmom. Rehoľné rády boli zrušené, kňazi prenasledovaní. Len Mária Magdaléna, ktorá zložila sľub čistoty už v nezvyčajne nízkom veku deviatich rokov prechádzala všetkými nebezpečenstvami bez ujmy.
V cirkvi mohli na verejnosti vykonávať kňazskú službu len tí, ktorí zložili prísahu republike. Lenže kňaz nemôže prisahať na dočasné hodnoty, keď prisahal večnú službu Bohu. A tak vznikali partizánske oddiely kňazov, ktoré sa schovávali v horách, a kde sa dalo. Teda nebojovali proti mladej francúzskej republike, ale museli sa skrývať ako partizáni počas hrozných vojen.
Revolúcia z roku 1791 vyrábala mŕtvych ako na bežiacom páse. Gilotína na masové popravovanie vraj nepriateľov republiky bola často umiestnená aj priamo v kostole namiesto oltára. A tu sa stínali hlavy. Nešťastie bolo dokonané vtedy, keď najbližšia rodina Postelovej odmietala jej služby iným. Oni boli boháči, nechceli sa vzdať majetkov. Tak Mária Magdaléna musela opustiť v roku 1804 rodinu, aby sa mohla venovať chudobným dievčatám naplno.
Začínala na viackrát v strašných podmienkach. Školu mala aj v maštali. Peniaze neboli. Jej Sestry kresťanských škôl si museli sami privyrábať, aby mohli zadarmo učiť chudobné dievčatá. Taká bola veľká láska Márie Magdalény Postelovej a jej sen sa začal napĺňať, až keď mala sedemdesiatšesť rokov. A stále bola neúnavná ako za mladi. Vytvorila kongregáciu sestier a dožila sa jej rozšírenia, veď zomrela až ako deväťdesiatročná.
Mária Magdaléna sa celé dni prísne postila a ak jedla, tak len raz denne. Energiu a silu ísť vytrvalo za cieľom získavala zázračným spôsobom. Rovnako ako zázrak môže byť vnímaná jej vytrvalosť v začatom diele. Prvé rehoľné sľuby mohla založiť až vo veku päťdesiat rokov. Ani po tom nemala pokoj. Tým, že učila deti zadarmo, mala vždy množstvo nepriateľov.
K prvému svätému prijímaniu prišla Postelová s výnimkou už v deviatich rokoch. Vtedy sa prijímalo neskôr ako je tomu dnes. Lenže malá Mária Magdaléna vedela celý katechizmus naspamäť. Najprv vstúpila do benediktínskeho kláštora, ale tam zistila, že ide o kláštor pre bohaté ženy s pohodlným životom starých panien. Mária Magdaléna nechcela viesť pohodlný život. Jej snom bolo dať chudobným niečo cennejšie než len chlieb. Dať im vzdelanie.
Jej kongregácia učiteliek začala naplno fungovať až v čase, keď mala Mária Magdaléna Postelová osemdesiatdva rokov. A to spávala na drevenom kríži a podstupovala množstvo odriekaní, len aby mohla zadarmo učiť chudobné dievčatá a neskôr aj chlapcov. Prozreteľnosť jej dožičila vidieť slávu kongregácie, keď pri jej smrti v júli v roku 1846, mali dvestopäťdesiat sestričiek. Zomrela s úsmevom na perách.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára