9. júl
Veronika Giulianiová
Mala dar proroctva a viackrát prežila utrpenie ukrižovania. Taký bol život Veroniky Giulianiovej. Obetovala ho utrpeniu. Vo veku 34 rokov sa jej zjavil Ježiš s tŕňovou korunou na hlave. Požiadala ho, aby jej dal tŕne slovami:
"Daj mi tie tŕne. Ja si ich zasluhujem a nie ty, moje najvyššie dobro!"
Ježiš jej v zjavení povedal: "Prišiel som, aby som ťa korunoval, moja najmilšia!"
Odvtedy mala Veronika dlhých 33 rokov sústavne bolesti hlavy až do smrti, kedy ju v piatok 9. júla v roku 1727 ranila mŕtvica. Nemohla už hovoriť. Očami poprosila o spovedníka. Ten prišiel. Hneď si spomenul, ako mu Veronika hovorila, že chce zomrieť z poslušnosti. Nuž vyriekol tieto slová:
"Sestra Veronika, ak sa to páči Pán Bohu, odíďte z tohto sveta!"
Na to svätá Veronika Giulianiová zomrela.
Bola v talianskom meste Cittá di Castello predstavenou františkánskeho kláštora Klarisiek. Na začiatku svojej duchovnej cesty si vyvolila absolútnu chudobu ako opak pôvodu. Veronikin otec bol bohatý správca financií v Piacenze. Chcel pre najmilšiu najmladšiu dcéru to najlepšie. Dobro pre ňu si predstavoval v podobe bohatého ženícha, o ktorých nemala Veronika núdzu. Ona bola vyvolená už predtým, než sa mohla samostatne rozhodovať. Bolo to vidno z jej prorockého daru, ktorý sa u nej prejavil v jej dvoch rokoch. V tomto malom veku napomenula predavača v obchode, ktorý chcel bohatú rodinu oklamať podvodom na váhe, dospelými slovami:
"Buďte spravodliví, lebo Boh vás vidí!"
Veronika si v detstve vyzula topánky a darovala ich malej žobráčke, ktorá bola v jej veku. Pritom túto citlivosť voči biedam sveta mala vrodenú. Matka jej zomrela, keď mala Veronika štyri roky. Pri smrteľnej posteli obetovala päť dcér piatim ranám Ježiša Krista slovami:
"Rany božského spasiteľa nech sú vaším útočišťom po celý život. Každú z vás zverujem jednej z týchto piatich svätých rán."
Veronika prešla aj skúškami. Prichystal jej ich otec. Odmietal dcérinu túžbu po chudobe a kláštornej samote. Preto poriadal hostiny a zábavy. Na pomoc si vzal aj najbližšiu rodinu. Veroniku poslal ku strýkovi, aby sa v cudzom prostredí oddala svetu. Ona to odmietala. Zábavy sa jej hnusili a chápala ich ako trápenie. U strýka vážne ochorela. Vtedy otec kapituloval a dovolil jej vstúpiť do kláštora Klarisiek. Veronika tak urobila v sedemnástich rokov. Lenže nastalo nové peklo. Všetky predchádzajúce pokušenia sveta sa jej v samote začali nanovo zjavovať. Modlitba bola pre ňu utrpením. Vtedy sa hádzala ku Kristovým nohám s jednoduchou prosbou, ktorú dokázala napriek trápeniu vysloviť:
"Ja som tvoja, Pane. Ty si môj."
Veronikina túžba sa splnila. Nielen, že ju Ježiš korunoval tŕňovou mystickou korunou, ktorú už nemohla do smrti zložiť, ale zjavoval sa jej s novým bolesťami. Veronika pri týchto zjaveniach trpela spolu s ním. Precítila každú z jeho piatich svätých rán. Tieto mystické zážitky začala vyšetrovať Svätá stolica v Ríme. Zisťovalo sa, či nejde o pokúšania diablom. Záver bol takýto:
"Sestra Veronika pokračuje v presnej poslušnosti, v hlbokej poníženosti a význačnej zdržanlivosti bez prejavu smútku. Naopak, ukazuje vyrovnanosť a neobyčajnú spokojnosť. Je predmetom obdivu svojich družiek, ktorým dáva príklad svojou horlivosťou."
Jedenásť rokov pred smrťou bola zvolená za matku predstavenú. Túto funkciu vykonávala až do 9. júla v roku 1727, kedy zomrela. Ešte predtým sa jej zjavil Kristus a na prst jej založil snubný prsteň. Získala dar robiť zázraky. Predtým jej Panna Mária darovala kalich utrpenia. Ten musela Veronika vypiť v strašných dlhoročných bolestiach a duševných trápeniach až do dna.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára