10. júl
Štefan Hlaváč
Dnes si pripomíname pamiatku človeka, ktorý by aj teraz mal veľa práce na našom Slovensku. Štefan Hlaváč zasvätil život mládeži, hoci on sám mal neradostné detstvo. Narodil sa v roku 1903 v Budapešti v takej chudobnej rodine, že rodičia neboli ani zosobášení, lebo vtedy bolo potrebné na sobáš zložiť finančnú kauciu, na ktorú nemali. Štefan sa narodil ako pohrobok po smrti otca. Slobodná matka po jeho otcovi nemala ako iné zákonité manželky nárok ani na penziu. Navyše mal Štefan ešte staršiu sestru. Štefan Hlaváč neskôr o tom napísal:
"Skrátka môj vstup na arénu života nebol veselý a radostný."
Vyrastal v Kubrej pri Trenčíne neďaleko Skalky, kde žili za čias Veľkej Moravy dvaja slovenskí svätci Svorad Andrej a Benedik. Pútnické miesto s kláštorom mali na chudobného, ale vnímavého chlapca obrovský vplyv. Do školy chodil s tromi - štyrmi pečenými zemiakmi, čo mu boli stravou na celý deň. Cesta viedla okolo zajateckého tábora počas prvej svetovej vojny. Zemiaky väčšinou rozdal hladným väzňom a potom zvyšok dňa v škole zamdlieval od hladu. Za prvej Česko-Slovenskej republiky ho učili českí ateisti. Hlaváč musel v škole obhajovať vieru, čo sa mu zišlo v časoch komunistickej totality po roku 1948.
Počas štúdii spoznal dobrú dušu biskupa Karola Kmeťka v Nitre. Tu raz zostal na Vianoce v seminári opatrovať chorého spolužiaka, ktorý nemohol odcestovať domov a biskup sa oboch študentov ujal, akoby mu boli rodina. Aj Štefan Hlaváč sa rozhodol, že sa bude starať podobne o chudobných študentov. Len nevedel, ako. Nakoniec medzi jeho žiakov patrili neskorší kardinál Jozef Tomko, básnik Gorazd Zvonický, arcibiskup Alojz Tkáč, či archeológ Belo Polla. Pritom Hlaváča takmer vyhodili zo štúdií, lebo vyrastal bez otca, takže nerozumel seminárnej disciplíne. Pomohol opäť biskup Kmeťko, vďaka ktorému sa dostal Hlaváč na zakončenie štúdií do Olomouca za košické biskupstvo.
Ako novokňaz nastúpil do Michaloviec ako katechét. Na gymnáziu mal ťažkú pozíciu medzi českými ateistami, ale aj žiakmi pochádzajúcimi z rôznych náboženstiev. Snažil sa zlepšovať sociálne postavenie chudobných žiakov. V Olomouci obhájil doktorát z teológie. V skautingu zameriaval pozornosť na chudobných študentov, ale aj Rómov. Rýchlo tak získal prezývku otec študentov a mladých, hoci on sám nikdy otca nemal. Mal však - ako o ňom napísal kňaz Anton Hlinka: miseri-cors - srdce pre biednych:
"Tak to robia všetci Kristovi nasledovníci. To je logika svätcov."
Hlaváč žil v nemocnici, kde celé roky nespal, lebo ho takmer vždy budili k niektorému z umierajúcich. Vlastné drevo rozdával chudobným žiakom, kým on mrzol v zime a keď mu to vyčítali, vravel:
"Ako by som mohol byť v teple, keď viem, že moji žiaci mrznú?"
Cez 2. svetovú vojnu pomáhal židom, ale aj prenasledovaným komunistom, pričom riskoval život. Prihlásil sa na polícii, že ak vezmú jeho priateľa žida do koncentračného tábora, chce s ním ísť aj on. V roku 1952 ho komunisti obžalovali z vatikánskej špionáže. Bol zatknutý, vyšetrovaný a mučený. Po troch rokoch bol prepustený na slobodu. Ďalej vykonával kňazské povolanie tajne. Nemal naňho súhlas od štátu. Až v roku 1957 sa dostal na faru v Hermanovciach. Tu zakázanému kňazovi Alojzovi Tkáčovi - neskoršiemu arcibiskupovi, ktorý mohol pracovať len ako šofér električiek v Košiciach, predpovedal, že raz sa stane biskupom. V Hermanovciach Štefan Hlaváč v júli v roku 1983 zomrel.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára