Svätí na každý deň: 30. júl - Zdenka Schelingová

30. júl

Zdenka Schelingová

    "Boh nám vždy dá toľko odvahy, koľko trpíme, a keď nám pridá utrpenie, pridá nám aj milosť trpezlivo ho znášať," to je myšlienka dnešnej blahoslavenej. Zdenka Schelingová bola povýšená na slávu oltára pri poslednej návšteve Svätého otca Jána Pavla II. na Slovensku v roku 2003.
Zdenka patrí k mučeníčkam cirkvi. Komunisti ju v zinscenovanom procese v roku 1952 odsúdili na dvanásť rokov. Keď bolo jasné, že mučenie neprežije, rýchlo ju prepustili na slobodu, aby nezomrela vo väzení. Mladej žene museli v Prahe operačne odstrániť pravý prsník. Z množstva bitiek, ktorými ju mučili, dostala rakovinu. Zároveň aj očnú tuberkulózu.
Zdenka Schelingová si viedla Zápisník. Z neho sa dozvedáme, že táto rehoľná sestrička kongregácie Sestier svätého Kríža obetovala život dvakrát. Raz, keď ako pätnásťročná prijala v rodisku v Krivej na Orave rozhodnutie vstúpiť do rádu rehoľných sestričiek a druhýkrát, keď sa pokúsila zachrániť život komunistami týraného kňaza. Za to bola odsúdená v zinscenovanom procese za trestný čin velezrady. Zaujímavé na tom je, že jej príbuzní dosiahli ešte počas komunistickej vlády opakovanie procesu v roku 1970. To už bola sestra Zdenka pätnásť rokov mŕtva. Zomrela 31. júla v roku 1955. Najvyšší komunistický súd ju spätne zbavil obvinenia z vlastizrady a oslobodil ju spod rozsudku, ktorý sestre Zdenke Schelingovej vzal jej život. Zomrela vo veku tridsaťdeväť rokov.
Jej lekári, ktorí poznali zdravotný stav svätice vo väzení, potvrdili, že bol zázrak, ak vôbec vo väzení prežila dva roky. Do odsúdenia v roku 1952 ju mučili špeciálni zabijáci vtedajšej tajnej služby Štátnej bezpečnosti. Keďže bola rehoľnou sestrou, vždy ju vyzliekli donaha a takto ju so zviazanými rukami vyvesili na skobe zavesenú pod stropom. Potom sa rozostavili okolo nej a bili ju obuškami, kým neomdlela. Ešte predtým jej hlavu ponárali do koryta s vodou, aby zakaždým lapala po dychu pri topení sa. V jej Zápisníku môžeme čítať:
"Nič ma nezastraší, ani vietor, čo prihnal husté mraky. Moja dôvera vtedy rastie, lebo viem, že za mrakmi je moje milované Slnko."
O Zdenke vieme, že sa v kongregácii Sestier svätého kríža vyučila za ošetrovateľku. Hovorili o nej, že mala dar charizmy pre pacientov. Už jej usmievavá a dobrotivá tvár bola pre nich liekom. Komunistickí policajti ju zatkli priamo v Štátnej nemocnici v Bratislave, kde pracovala na röntgologickom oddelení.
Sem raz priviezli strašne zraneného muža. Sestra Zdenka sa začala okamžite ako v iných prípadoch starať o pacienta s množstvom rozličných zlomenín. Až potom sa dozvedela, že je to kňaz a k úrazom prišiel pri policajnom mučení komunistami, ktorí vyhlásili viere v Boha a predstaviteľom cirkvi ateistický boj. Vtedy sa obetovala Bohu druhýkrát. Prosila v modlitbách, aby muky kňaza mohla znášať zaňho, veď patrila ku Kongregácii sestier svätého Kríža. A Boh jej obetu vyslyšal.
Pomohla kňazovi nielen pri liečbe, ale aj pri úteku spod dozoru komunistov. Za to si vyslúžila obvinenie z vlastizrady, čo sa vôbec na taký čin nedalo použiť ani podľa vtedajšieho Trestného zákona. Trpela pre vieru, nie pre skutok, o čom rozhodol aj komunistický najvyšší súd v roku 1970, keď už bola po smrti. Zomrela v Trnave, kde mala kongregácia sestier svätého Kríža misijný dom a pochovaná bola v Podunajských Biskupiciach. Na mieste, kde žila, keď pôsobila v Bratislave, kde bola zatknutá a potom mučená v komunistických väzeniach.
Pochádzala z rodiny jedenástich detí. Jej mamička ju porodila vo veku 41 rokov priamo na narodenie spasiteľa a to 25. decembra v roku 1916, ale, žiaľ, Zdenku Schelingovú už ako osemdesiatročná jej mamička prežila a dcéru aj pochovala.

Stanislav Háber

(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)