Svätí na každý deň: 28. júl - Justín de Jakobis

28. júl

Justín de Jakobis

Svätý Justín de Jakobis pomenoval presne, čo je to ísť do misii. Tento taliansky kňaz sa narodil v roku 1800 a za misijnú oblasť si vybral Afriku. Konkrétne Etiópiu. Tu mal prvú kázeň, z ktorej citujeme, aby sme aj my pochopili, čo je to byť misionárom:
"Ústa sú dverami srdca. Kľúčom k srdcu je slovo. Tým, že otváram ústa, otváram aj svoje srdce. Preto poďte a pozrite si tú veľkú lásku, ktorú Duch Svätý vložil do môjho srdca! Vo svojej vlasti som počul, že Etiópia je kresťanskou krajinou. Tak som povedal môjmu otcovi a mojej matke: Otče môj, matka moja, požehnajte ma, lebo chcem odcestovať. Oni mi povedali: Syn môj, kam chceš ísť? Odpovedal som: Chcem vidieť mojich milovaných bratov v Etiópii. Požehnaj ma preto, otče, požehnaj ma, matka. Pýtali sa: Syn môj, ty nás chceš nechať samých? Povedal som: Áno, otče môj, opúšťam ťa matka moja. Už sa neuvidíme. Cesta je ďaleká. Treba ísť cez púšte, kde sú levy a hady. Pocestujem cez moria. Už sa neuvidíme, lebo tam raz chcem umrieť. Môj otec vzdychal, moja matka plakala. Požehnali ma však a povedali: Syn môj, choď, kam ťa Boh volá. Choď, aby si videl kresťanov v Etiópii. Povedz im, že aj my ich máme radi, inak by sme svoje milé dieťa neposielali k nim. Ja som cestou povedal Bohu: nenechaj ma umrieť skôr, kým nepočujem aspoň zvuk ich hlasu. Bratia moji, ak chcete moju krv, patrí vám. Keď však nechcete, aby som umrel, celý svoj život vám obetujem. Ja vám jednoducho patrím. Keď budete v tiesni, poteším vás v Kristovom mene. Keď ste chudobní, poponáhľam sa vám pomôcť. Keď ste nahí, zaodejem vás. Keď ste hladní, dám vám polovicu svojho chleba. Keď ste chorí, budem vás ošetrovať a bdieť pri vašej posteli. Vy ste mojím otcom a mojou matkou. Vy ste moji bratia. Viete, čo sa nachádza v mojom srdci? Akú radosť by som mal, keby som vám to mohol ukázať! Najprv je tam Boh a potom ste tam vy. Áno, moje srdce patrí cirkvi Etiópie. Keď sa vás opýtajú: čo je to za cudzinca? Odpovedzte: je to kresťan z Ríma, ktorý má kresťanov Etiópie radšej ako svojich priateľov, ako svojho otca a svoju matku, ktorý nechal všetko, aby prišiel k Etiópčanom povedať nám, ako nás miluje."
Takto vyjadril Justín de Jakobis svoj vzťah misionára k novej vlasti, ktorú našiel v Etiópii. Stal sa tu tajným biskupom.
Etiópia bola kresťanská, ale patrila tzv. koptským kresťanom. Koptický biskup Abuna Salam preto Justína de Jakobis nenávidel. Abuna Salam sa stal nakoniec v Etiópii cisárom a biskupa Justína de Jakobis dvakrát väznil, kým sa rozhodol vyhostiť ho z Etiópie. To mal Justín de Jakobis už šesťdesiat rokov. Prežil v Etiópii dvadsaťjeden rokov života, ale odísť nemohol.
V údolí rieky Aligady si oprel hlavu o kameň pod šírym nebom, keď šiel do vyhnanstva a v júli v roku 1860 zomrel. Cisár Abun Salam pritom prenasledoval katolíkov aj horšími spôsobmi, ale o svojom najväčšom nepriateľovi tajnom katolíckom biskupovi Justínovi de Jakobis povedal:
"Nezabite ho. Je to svätec a nik nepozná lepšie Pánov zákon ako on."
Napriek tomu cisár vyhnal Justína z Etiópie, kam on prišiel umrieť, a kde je dodnes pochovaný v meste Hebó. Justín bol vysvätený za kňaza vo veku 24 rokov. A pätnásť rokov pôsobil v Taliansku ako ľudový kazateľ, člen misijnej kongregácie svätého Vincenta de Paul, kým odišiel do Etiópie. Obetavé srdce preukázal už v Neapole v čase epidémie cholery. Od biedy Talianov sa rozhodol ísť ešte do väčšej biedy do Afriky, kde sa v Etiópii stal už za života uznávaným svätcom a to potvrdil aj jeho najväčší prenasledovateľ – cisár.

Stanislav Háber

(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)