31. júl
Ignác z Loyoly
Ak povieme: Všetko na väčšiu slávu Božiu! - spomíname na Ignáca z Loyoly, ktorý pod týmto heslom založil Spoločnosť Ježišovu, čiže jezuitský rád. Nebolo vo svete v histórii viac preklínaný, ale aj vyzdvihovaný rád, akým je rád Jezuitov. Vznikli v 16. storočí v čase, keď renesancia zasievala ateizmus. Ignác z Loyoly sa stal modernou odpoveďou katolíckej cirkvi na potreby doby. A je ňou pre mnohých dodnes.
Ignác dal do stanov rádu podmienku, že bratia Jezuiti nebudú prijímať žiadne pocty, ani cirkevné, takže ich priorita je od založenia v pokore. Zakladateľ rádu nepatril k svätcom od narodenia. Prešiel búrlivým životom. Narodil sa na hraniciach Španielska s Francúzskom v roku 1491 na zámku Loyola šľachtickým rodičom. Bol ich trinástym a posledným dieťaťom. Dali ho na rytiersku výchovu, pri ktorej zažil mnoho dobrodružných príhod. Potom sa dostal do služby k navarrskému miestokráľovi, pod ktorého farbami udatne bojoval pri obrane pevnosti Pamplona.
Francúzi, ktorí boj vyhrali, našli Ignáca ťažko zraneného na oboch nohách guľou z kanóna a dali ho galantne odviezť na zámok Loyola, kde sa narodil. Jeho stav sa zhoršoval. Dokonca mu už nedávali nádej, že zranenia prežije. Zrazu sa na sviatok svätých Petra a Pavla priam zázračne Ignácov zdravotný stav zlepšil, hoci deň predtým už dostal posledné pomazanie umierajúceho. Ako sa začal zotavovať, zatúžil po predchádzajúcom živote. Žiadal preto, aby mu na zámku v Loyole dali čítať na krátenie dlhého času v posteli dobrodružné rytierske romány. Nič také tam nemali. Iba životopisy svätých. Ignác sa hneval, ale nakoniec ich začal čítať.
Robil tak na silu od nudy. Ale zrazu začal chápať, že skutočným hrdinom nie je ten, kto mečom rozseká nepriateľa. Životopisy sa mu stali zaujímavým čítaním. Z nich sa dozvedel, že skutoční hrdinovia vyhrávajú nad vlastnými aj cudzími vášňami. Zachraňujú svet milosrdnými skutkami. Ignác sa zázračne obrátil. Navštívil pútnické miesto Montserrat pri Barcelóne, kde sa pred oltárom Panny Márie zasvätil Bohu. Mal tridsať rokov a dovtedy žil len pre svet. Teraz začal žiť životom rehoľníka. Ošetroval chorých, postil sa, modlil a pritom si písal zápisky známe ako Duchovné cvičenia.
Svätý František Saleský o nich povedal, že Ignácove Duchovné cvičenia urobili neskôr po ich vydaní viac obrátení, než koľko mali strán. Aj na Ignáca prišlo pokušenie. Trvalo šesť mesiacov. Pol roka v opustenej jaskyni musel bojovať s vášňami, ktoré si pestoval v svetskom živote. Nakoniec vyhral za tú cenu, že ho ľudia našli polomŕtveho pred jaskyňou.
Vybral sa do Svätej zeme, kde chcel zostať žiť, ale z Jeruzalema ho poslali späť do Európy. Počas štúdia teológie v Paríži sa rozhodol spolu so spolužiakmi zložiť sľuby Bohu. Urobili tak na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta v roku 1534 v kaplnke mučeníka svätého Dyonýza v kláštore Benediktínok na Monttmartri. Tak vznikol základ Spoločnosti Ježišovej, ktorú pápež potvrdil o šesť rokov neskôr v Ríme. Svätý Otec nazval Ignácove dielo slovami:
"To je naozaj prst Boží."
Pravidlá Jezuitov pomáhať chudobným, chorým a trpiacim boli odpoveďou na problémy doby. Ignác sa stal apoštolom Ríma. Kázal v kostoloch, vyučoval katechizmus a viedol ako generál rád Jezuitov, ktorý mal pri jeho smrti už tisíc členov. Sídlili v dvanástich provinciách v sedemdesiatichšiestich domoch od Talianska, Nemecka, Španielska, Rakúska, cez Indiu až do Japonska.
Svätý Ignác z Loyoly zomrel vo veku šesťdesiatichpiatich rokoch zoslabnutý večnými pôstmi 31. júla v roku 1556 v Ríme. Za svätého bol vyhlásený zároveň so svojim druhom - zakladateľom rádu Františkom Xaverským, ktorý množstvom požehnanej práce v Indii udivuje svet aj dnes, takmer pol tisícročia od svojej smrti.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára