21. júl
Vavrinec z Brindisi
O dnešnom svätom hovorili, že ak by sa stratilo Písmo sväté, Vavrinec z Brindisi by ho dokázal z hlavy napísať. Citoval plynule z Biblie ako po taliansky, tak aj latinsky. Svätý Vavrinec vedel aj česky, rovnako dobre francúzsky, španielsky, nemecky, či hebrejsky tak, že žasli samotní židia a mali ho v úcte. Vavrinec sa narodil v roku 1559 v južnom Taliansku v meste Brindisi. V 16. storočí bola cirkev už dávno od stredovekých čias konštituovaná v európskych štátoch. A predsa sa Vavrinec stal apoštolom nielen Nemecka, či Česka a Talianska, ale aj mnohých ďalších euópskych štátov.
Tak ďaleko to dotiahol štrnásťročný chlapec, ktorému zomrel otec a hneď na to mama. Musel sa ako úplná sirota presťahovať z juhu Talianska do Benátok k strýkovi. Tu sa stretol s Kapucínmi. Tí ho očarili natoľko, že uprosil strýka a vstúpil do tejto rehole. O rok zložil večné sľuby a začal študovať. Vtedy si uvedomil, že bez cudzích jazykov nikdy nepochopí celú zložitosť viery a ľudskej existencie. Začal sa ich teda poctivo učiť. Tak sa stalo, že svätý Vavrinec z Brindisi ovládal toľko jazykov.
Mal na to prirodzený talent. Hodil sa mu v mnohých situáciách. Trebárs vtedy, keď v roku 1601 navštívil Slovensko. To bolo vtedy súčasťou Uhorska. A Uhorský štát hrdinsky bojoval s niekoľkonásobnou presilou Turkov. Spolu s vojakmi videli protivníci stať proti sebe prostého kňaza, ktorého jedinou zbraňou bol v rukách kríž. Aj keď Vavrinec stál v prvom bojovom poli, nikdy vojnu nemal rád. Nepovažoval ju za riešenie. Neustále hovoril, že láska je silnejšia ako akákoľvek zbraň. A tak chodil s láskou zo štátu do štátu. Od mesta k mestu, od človeka k človeku.
Veď kým bol dieťa, žil do štrnástich rokov v krajine, kde boli potýčky s Turkami na dennom poriadku.
Vavrinec mal z Turkov strašný strach. Zbavil sa ho až v dospelosti. V Uhorsku o ňom cisárov zástupca povedal, že patril k najlepším vojakom, aj keď bol vyzbrojený len krížom. Tak neohrozene pomáhal vojakom v prvých bojových radoch s disciplínou a odvahou. Preto ho začali volať svätý generál. Vraveli o ňom, že ani keby prišli svätí Peter a Pavol, nenarobili by toľko rozruchu, čo Vavrinec. Mal dar reči a dokázal logicky vysvetľovať ťažké podstaty biblie. Nečudo, že sa stal hlavným predstaveným Kapucínov. Musel plniť aj iné úlohy.
Pre dar jazyka z neho urobili hlavného misionára v Prahe. Tu to Vavrinec nemal vôbec ľahké. Protestanti neprijímali jeho názory s nadšením. Rýchlo sa mu podarilo získať židov. Nielen preto, že vedel dobre hebrejsky, grécky, chaldejsky, či sýrsky. Vravinec židov nazýval, že sú to pre katolíkov starší bratia vo viere. Dokázal zároveň napísať množstvo teologických textov, v ktorých vysvetľoval jednotlivé tézy Svätého písma.
Patril k hviezdam vo svojej dobe a predsa nikdy neprestal byť pokorným mníchom. Vždy po jedle vyskočil a šiel do kuchyne umývať riad. Pri poslednej životnej ceste do rodného mesta Brindisi sa vo veku šesťdesiat rokov zastavil v Neapole. Tu práve vrel spor medzi obyvateľmi a španielskym miestokráľom. Hrozilo vypuknutie vojny. Vavrinec nelenil a šiel za španielskym kráľom. Podarilo sa mu kráľa nájsť v Lisabone, kde v Portugalsku náhle svätý Vavrinec zomrel. Raz ho na jeho misijných cestách mali chrániť ozbrojenci. Vavrinec to odmietol, lebo mal iné - silnejšie zbrane - s týmito slovami:
"Zbrane, ktoré majú vieru obrániť, sú: svätý život kazateľov a učiteľov, no a trpezlivé znášanie utrpení a prenasledovania. Človek získa srdcia nie mečom, ale presvedčením."
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára