1. august
Anton Mária Liguori
Dnes majú všetci Redemptoristi na celom svete a teda aj na Slovensku sviatok. Pripomínajú si pamiatku zakladateľa. Svätý Alfonz Mária de Liguori nás svojím životom uvádza do rozpakov. Narodil sa síce v roku 1696, ale riešil problémy, aké sú bežné aj dnes.
Liguori vyštudoval za advokáta. Bol výnimočným odborníkom. Okrem toho, že mal od Boha nadanie, mal to šťastie, že sa narodil v rodine hlavného kráľovského kapitána pre Neapol. A ten dal synovi súkromnú domácu výchovu s najlepšími učiteľmi. Aj tak Liguori stále opakoval:
"Čo dobré na sebe mám, pochádza od mojej milej matky."
Alfonzova matka viedla svojich osem detí k zbožnosti tak dokonale, že päť z nich sa zasvätilo Božej službe. Alfonz bol najstarší. Bol dedič. Otec sa v ňom videl. Keď sa z jeho syna stal slávny advokát, nebolo pyšnejšieho otca. Liguori bol síce advokátom desať rokov, ale nevynechal príležitostosť, aby sa nepomodlil Zdravas´Mária aj počas dňa ako člen Mariánskej družiny. Matkina výchova pôsobila. Vtedy viedol veľký proces, o ktorom bol presvedčený, že v ňom vyhrá. Lenže priamo v súdnej sieni ho jeho odporca vysmial a ukázal, kde urobil chybu. Prehral. Vtedy Liguori pochopil, že všetko je do času. Aj sláva, aj vážnosť, aj vzdelanie. Boh je na veky.
Rozhodol sa stať kňazom. Mal vzdelanie. Bol na vrchole mladosti a síl. Mal tridsať rokov. Celú kariéru pred sebou. Všetci mu vraveli, že jedna chyba nič neznamená. Odložil šľachtický meč na oltár Panny Márie a začal študovať teológiu. Po vysviacke za kňaza, chodil po meste a zbieral chudobné deti z ulice, aby ich za ruky priviedol do kostola. Ľudia sa mu smiali. Liguori hovoril:
"Aká rozkoš kľačať pred oltárom, úprimne sa prihovárať Ježišovi zavretému z lásky k nám vo vznešenej sviatosti. Prosiť ho o odpustenie urážok, ktoré sme mu spôsobili. Predniesť mu potreby, ako to robí priateľ priateľovi. Prosiť o jeho lásku a hojnosť milostí."
Tie nakoniec Liguori dosiahol. Jeho kázne boli priame a jasné. Každý chcel počuť mladého kazateľa, ktorý bol kedysi slávnym advokátom. Nie pre módu, ale preto, že Alfonz kázal tak, že mu všetci rozumeli. Sám o tom povedal:
"Kazateľ, ktorý nekáže o ukrižovanom Ježišovi, káže sám o sebe. Poškvrňuje svoje poslanie a nedosiahne želaný úspech."
Liguori netušil, že jeho úspech ešte len príde a to v situácii, akú by nik nečakal. V jedno leto si šiel oddýchnuť do hôr. Tu s hrôzou zistil, že chudobný vidiek nemá kto poučiť o Božích pravdách. Ľudia žili v poverách. Namiesto oddychu začal kázať, spovedať, viesť duchovné cvičenia a obnovy, ktoré tu nikto nikdy nerobil. Vďak chudobných prostých ľudí bol taký obrovský, že sa Liguorove srdce nad ním rozcítilo a rozhodol sa zriadiť rehoľu na hlásanie Božieho slova pre chudobných v ľudových misiách a pri duchovných cvičeniach. Vznikla kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa - po latinsky Sanctissimi Redemptoris, teda Redemptoristi.
Začiatky boli ťažké. Liguori mal štyroch kňazov, z ktorých ho traja opustili. Nakoniec dosiahol úspech. Prichádzali noví kňazi. Liguori chodil najchudobnejšie oblečený. Mnohí z vidieka si mysleli, že je len pomocníkom misionárov. Hlásal chudobu, ktorej sám slúžil. Preto sa bránil, keď ho pápež vymenoval za biskupa. Nakoniec prijal poslanie od pápeža, ale zostal chudobným. Vo veku sedemdesiatdeväť rokov uprosil pápeža, aby prijal jeho abdikáciu. Odchádzal z úradu biskupa rovnako chudobný, aký ho preberal. Zomrel až vyše deväťdesiatročný 1. augusta v roku 1787.
Zanechal po sebe monumentálne dielo nielen v ľudských dušiach, ale aj v spisoch. Napísal ich 111. Teologickú morálku v štyroch zväzkoch písal tridsať rokov. Pápež ho o sto rokov po smrti vymenoval za učiteľa cirkvi a v roku 1950 za patróna moralistov a spovedníkov.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára