Svätí na každý deň: 4. júl - Alžbeta Portugalská

4. júl

Alžbeta Portugalská

    Aj keď bola kráľovnou, odmietla, aby ju po smrti balzamovali. Napriek tomu našli jej telo aj po troch storočiach zachované. Alžbeta Portugalská sa narodila pre nebo, keď zomrela 4. júla v roku 1336 vo veku šesťdesiatichpiatich rokov. Celý jej život sa niesol v znamení jej narodenia. Narodila sa totiž v španielskej Zaragoze nasledníkovi trónu Pedrovi III.
    Kráľ Jakub I. bol na syna nahnevaný, že sa oženil napriek jeho vôli a v celom kráľovstve bola z toho zvada. Kráľ chcel vidieť práve narodenú vnučku Alžbetu. Keď mu ju ukázali, zabudol na spory so synom. Do malej vnučky sa zamiloval a šesť rokov až do svojej smrti prežilo aragónske kráľovstvo nezvyčajne pokojne. Alžbeta sa stala symbolom zmierenia. Svojim narodením zmierila otca so starým otcom.
    Potom mala už ťažšie úlohy v živote. Vydali ju, keď mala len dvanásť rokov do Portugalska. Alžbeta sa nechcela vydávať. Nikdy. Túžila byť rehoľníčkou. Nemohla túto vôľu ako dvanásťročné dieťa presadiť. Bola  zbožná a poslušná. Keď jej nakázali odísť do Portugalska na sobáš s kráľom Dionýzom, ktorý vtedy vládol už tri roky, neodporovala. Dionýz vyhnal z Portugalska Saracénov a obnovil štát. Bol pri moci 46 rokov a jeho vláda sa považuje za zlatý vek Portugalska. V nej mu pomáhala skromná kráľovná Alžbeta.
    Zakladala chudobince, kláštory, sociálne ústavy a nemocnice. Sama obsluhovala každý týždeň dvanástich chudobných vo svojich komnatách. Potajme vynášala z kráľovského paláca peniaze pre chudobné dievčatá, aby im tak zabezpečila veno a mohli sa dobre vydať. Jej manžel a kráľ nebol natoľko zbožný. Dokonca sa aj hneval na jej dobročinnosť. Raz ju stretol, keď v plášti vynášala z kráľovského dvora peniaze do kláštora svätej Kláry pre chudobných robotníkov, ktorí ho stavali. Rozkázal jej, aby si odhrnula plášť a ukázala mu, čo nesie. Stal sa zázrak. Namiesto peňazí videl kráľ pod manželkiným plášťom náruč krásnych ruží. Odvtedy sa brána kláštora, v ktorej kráľ donútil Alžbetu odhaliť plášť, nazýva Bránou ruží.
    Kráľ žil bezbožným životom. Mal mnoho mileniek, s ktorými mal deti. Dokonca nevlastného syna začal uprednostňovať pred zákonným následníkom trónu, ktorého mal s Alžbetou. Jej syn povstal proti otcovi s časťou portugalskej šľachty. Kráľ zasa pripravil armádu proti synovi. Alžbeta bola vo vyhnanstve. Ušla odtiaľ a hodila sa manželovi pred trónom k nohám. Prosila ho, aby sa zmieril so synom, s čím kráľ súhlasil. Alžbeta šla za synom a podarilo sa jej zabrániť občianskej vojne v Portugalsku, ktorá by mala strašné následky. Kráľ po zmierení prijal Alžbetu späť za manželku. Opustil hriešny život a nakoniec zomrel v Alžbetinom náručí vysporiadaný s Bohom po prijatí sviatosti pomazania chorých. Za kráľa nastúpil Alžbetin syn. Zatiaľ bývalá kráľovná šla na púť do Španielska na hrob apoštola Jakuba do Compostelly. Po ceste sa na jej príhovor udialo viacero zázrakov, ktoré sú známe, keď po jej dotyku začalo napríklad vidieť od narodenia slepé dievča.
    Po návrate z púte domov do Portugalska sa rozhodla vstúpiť do kláštora svätej Kláry. Šľachta a kráľovský dvor tento Alžbetin úmyseľ prekazili. Nuž sa stala aspoň terciárkou, teda žila pri kláštore ako členka laického tretieho rádu svätého Františka. Medzi Španielskom a Portugalskom vypukla vojna. Alžbeta šla za synom uzmieriť ho so svojim španielskym príbuzným - kráľom, ale po ceste ochorela a zomrela v synovom náručí. Na jej príhovor sa udialo množstvo zázrakov. Uctievaná je ako svätá Alžbeta Portugalská.

Stanislav Háber

(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)