16. júl
Panna Mária Karmelská
Pohorie Karmel oddeľuje Galileu od Samarie a dnes sa volá Džébel Már Aljás. Na poslednom výbežku pohoria smerom do mora na skalnej stene stojí prekrásny mramorový chrám patriaci kláštoru Karmelitánov. Svätyňa patrí Panne Márii. Tá žila naproti pohoriu v meste Nazaret ako chudobná panna, ktorú si dnes pripomíname aj ako Pannu Máriu Karmelskú.
Karmel znamená Božia vinica. Tak pomenovali ľudia toto pohorie, lebo je na ňom množstvo viníc a pásov lesa s úrodnými pasienkami. Uprostred Svätej zeme, ktorá je miestami vyprahnutá púšťou, sa na pohorí v noci a nadránom spúšťa na zem úrodná rosa. Tak vznikla táto oáza zelene, ktorá v kontraste s okolitou krajinou pôsobí ako predobraz raja. Karmel je tak obraz spásy, ktorú na svet priniesol Ježiš Kristus. Tisíc rokov pred jeho narodením žil v jednej z množstva jaskýň v Karmele prorok Eliáš. Jaskyne využívali aj prví pustovníci velebiaci Nebeskú Pannu Matku Spasiteľa.
Po druhej križiackej výprave tu od roku 1156 začal žiť Berthold z talianskej kalábrie spolu s bojovníkmi. Odložili zbrane a v jaskyniach vytvorili prvé rehoľné spoločenstvo Karmelitánov. Regulu pre nich napísal svätý Albert, ktorý bol v roku 1208 patriarchom Jeruzalema. V šestnástich článkoch Albert stanovil pre Karmelitánov chudobu, samotu, zákaz stravovania sa mäsom, iné prísne pôsty, ťažké ručné práce a mlčanlivosť. Zároveň ustanovil pre nich ustavičnú modlitbu a rozjímanie o Božom slove.
V 12. storočí Karmelitánov napadli mohamedáni a rozohnali mníchov po celej Európe. Vďaka tejto hrôze vznikol karmelitánsky kláštor dokonca až v Anglicku. Konkrétne v Cambridgi severne od Londýna. Práve tu sa predstavenému kláštora svätému Šimonovi Stockovi zjavila 16. júla v roku 1251 Panna Mária obklopená anjelmi, podala mu škapuliar a povedala:
"Príjmi, milý syn môj, tento škapuliar ako odznak svojho rádu a môjho bratstva. Pre teba a pre všetkých Karmelitánov mimoriadne znamenie milosti. Kto s ním zomrie, nezakúsi večný oheň. On je znamenie spásy. Ochrana v nebezpečenstvách. Záruka pokoja a večnej zmluvy."
Zjavenie priviedlo Šimona Stocka k tomu, aby založil bratstvo škapuliara. Latinske slovo scapulae znamená slovensky plecia, či chrbát. Škapuliar mal podobu plášťa prikrývajúceho spredu a zozadu plecia až dolu k zemi. Nosia ho rehoľníci mnohých rádov s tým, že jeho zafarbenie je rôzne, ako aj dĺžka. V treťom mníšskom ráde rôznych reholí sa škapuliar udeľuje aj obyčajným veriacim, ale v značne zmenšenej podobe. Ide len o štvorec so stranou okolo desať centimetrov zavesený spredu a zozadu na pleciach. Musí byť zhotovený z ovčej vlny a nosí sa pod vrchným odevom.
Od 16. decembra v roku 1910 cirkev povolila namiesto vlneného škapuliara nosiť kovovú medailu. Tá musí mať na jednej strane obraz Božského Srdca Ježišovho a na druhej obrázok Panny Márie. Zároveň musí byť medaila posvätená kňazom. Škapuliar je znakom toho, že si veriaci osobitne ctí Pannu Máriu. Nie je to talizman a nechráni pred pekelným ohňom. Veriaci musí aj naďalej bojovať proti hriechu. Kto by sa spoliehal na škapuliar a hrešil by ďalej, tomu nepomôže.
Pápež Ján XXII. zverejnil 3. marca v roku 1322 bulou privilégium Karmelitánov, ktoré pápežovi zvestovala v zjavení sama Panna Mária slovami:
"Ján, námestník môjho Syna, mne máš ďakovať za svoju dôstojnosť, lebo ja som ti ju vyprosila u Syna. Očakávam od teba slávnostné schválenie karmelitánskej rehole. Ak sa niektorý jej člen alebo z bratstva rozlúči so životom a pre svoje hriechy príde do očistca, vtedy ja ako nežná matka zostúpim v sobotu po jeho smrti do očistca a vyvediem odtiaľ tých, ktorí tam ešte budú, do blažených príbytkov večného života."
Toľko bolo v zjavení. Kto zomiera so škapuliarom, ktorý darovala Panna Mária 16. júla v roku 1251 svätému Šimonovi Stockovi v Cambridge, ten je Máriin syn, a môže ju žiadať o pomoc v hodine smrti.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára