Blaho obce je blahom aj pre Európu

Blaho obce je blahom aj pre Európu

 

            „Budúci svet je pre mňa veľká neznáma. Mám o ňom vlastné predstavy, ale tie sú len moje, uvidím, ako sa to bude vyvíjať,“ takto odpovedalo dieťa na prahu dospelosti pri opúšťaní Základnej školy v obci Maňa na anketnú otázku. V nej šlo o to, čo mladí čakajú v živote v podmienkach širokého európskeho trhu?

 

 

 

 

Kňazová pochybnosť

 

            Anketa vzišla vďaka diskusii s pátrom z miestnej farnosti Matejom Trizuljakom, ktorý sa zamýšľal nad tým, či skutočne pomáha, ak mladým hovorí na kázni len okruh tém z náboženstva:

 

 

            „Mladí sú dnes bombardovaní tisíckami informácií a sú stratení v médiách, majú problém vytvoriť si vlastný názor a nie je toho, kto by ich usmernil. Médiám ide o odovzdanie informácie a nie o to, aby ju mladí pochopili. Možno na kázaniach hovorím veci, ktoré momentálne mladých vôbec nezaujímajú, lebo sa nedotýkajú ich aktuálnych problémov, žijú niečím iným.“

            Farnosť pod správou pátra Czieslawa Oka spravujú vyše desať rokov misionári Matky Božej z La Salette, ktorej socha víta návštevníkov fary s mottom rehoľníkov – zmierte sa s Bohom. A páter Matej rieši dilemu, ako k tomu zmiereniu pomôcť. Starosta Mani Igor Sádovský vidí cestu v posilnení tradičných hodnôt rodiny, v podpore sobášnosti, hoci obec sa rozširuje aj vďaka prisťahovaniu mladých z okolia okresu.

 

 

 

Jednotlivec základom obce

 

            Maňa má viacero lákadiel. Je tu bohatý kultúrno – spoločenský život, veď sú tu známe Požitavské folklórne slávnosti, ktoré navštevujú súbory nielen zo Slovenska, ale aj zahraničia. Pravidelné prehliadky výsledkov miestneho vinárskeho spolku, záhradkárskeho združenia, športové podujatia florbalového, hokejového, cyklobikeového klubu, či stolných tenistov, rôzne súťaže vo varení guláša, ale aj plesy, o ktoré je taký záujem, že nestačí kapacita Kultúrneho domu. Tradične stavajú máje na pripomenutie mesiaca zaľúbených, či v zime miestne deti obdarúva svätý Mikuláš z koča ťahaného koňmi.

 

A to všetko prebieha v priestoroch nového centra Mani, na ktoré získali z Európskeho fondu regionálneho rozvoja nenávratný príspevok vyše 550 tisíc eur. Starosta obce Igor Sádovský sa v práci pridŕža myšlienky, že budúcnosť obce vychádza od spokojnosti jednotlivca:

 

„Všetko, čo obec robí, je o vzťahu k občanovi. Chýbalo nám však centrálne námestie pri obecnom úrade, ktoré vďaka európskym fondom prepojilo priestor pred kostolom spolu s priestorom pri obecnom úrade, Kultúrnom dome, neďalekou školou a pôvodným kaštieľom, kde je dnes Dom sociálnej starostlivosti.“

 

 

Tradície upevňujú vzťahy

 

Námestie nesie meno generála Milana Rastislava Štefánika, ktorého busta tróni náučnému chodníku so stĺpmi a z nich každý pripomína miestneho významného rodáka. Tradícia dýcha na návštevníka Mani z každého kúta a pritom je umelecky príťažlivá. Od sochy Panny Marie La Salettskej sa tiahne galéria sôch svätých patrónov. K tým sa miestni po stáročia utiekali o pomoc od sv. Urbana – patróna vinohradníkov, cez sv. Huberta dozerajúceho nad poľovníctvom a lesníctvom, ku sv. Vendelínovi patrónovi pastierov a roľníkov, k sv. Cecílii patrónke hudobníkov, až ku soche sv. Jána Bosca, ktorý je patrónom mládeže. Sochy vznikli vďaka rezbárskemu sympóziu, ktoré sa takisto už tradične koná v Mani.

 

 

Ale okrem podujatí, ktoré sú nosnou osou života, má obec aj iné výhody:

 

„Maňa je príťažlivá aj svojou polohou, keďže leží v strede od miest akými sú Vráble, Nové Zámky, Šurany, či aj významné obce okresu,“ definujú spoločne praktikantka v škole Mária Abrmanová a slovenčinárka Andrea Ďuricová. Čiže aj keď Maňa nemá významného zamestnávateľa, prácu v okolí môžu ľudia nájsť v blízkych troch mestách a pritom bývať v lone dedinskej prírody.

 

 

Príťažlivosť sveta

 

Ak spomenieme ďalšie názory z ankety mládeže, množia sa odpovede, že z rodnej Mane to mladých ťahá do sveta. Chcú spoznávať nové krajiny v rámci Európy, ale niektorí uvažujú aj o skúsenostiach až zo zámoria, ktoré by radi získali v zamestnaní.

 

Starosta Igor Sádovský spomína na argentínskych rodákoch, pre ktorých pri návšteve domoviny pripravili tradičnú maniansku svadbu. Mladých si chcú však udržať v obci, keď skúsia svet a vrátia sa, aj výstavbou nájomných bytov cez úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania:

 

„V roku 2007 sme postavili dvakrát šesť bytov, v roku 2008 sme zateplili budovu školy, z úradu vlády SR sme v roku 2009 získali príspevok na nové ihrisko a v roku 2010 sme postavili ďalších dvakrát šesť bytov. Vďaka Regionálnemu operačnému programu sme v roku 2011 dobudovali centrum mesta s novými autobusovými zástavkami a osvetlením, úpravou verejnej zelene a výstavbou nových chodníkov. O rok na to v roku 2012 sme v našom parku vybudovali vďaka dotácii úradu Vlády SR amfiteáter.“

 

Mŕtve more na dosah

 

A starosta hovorí o ďalších projektoch v rámci mikroregiónu Termál. Ten vznikol spoluprácou jedenástich obcí v okruhu dnes už svetoznámych kúpeľov Podhájska, kde vyvierajú unikátne horúce pramene treťohornej morskej liečivej vody vďaka geotermálnym vrtom. Podobné zloženie má len Mŕtve more v Jordánku či v Izraeli. V Európe je mŕtve more na Slovensku nachádzajúce sa 400 metrov pod zemou unikátom. Preto každý rok sa zvyšuje návštevnosť Podhájskej, ktorá od pol milióna turistov ročne z celého sveta dnes atakuje hranicu sedemstotisíc návštevníkov. A pre nich je vynovená Maňa lákadlom na spoznávanie miestnych vinárskych i kulinárskych špecialít, či poskytnutím ubytovania a ponukou kultúrno – spoločenského vyžitia. V rámci mikroregiónu Termál sa najnovšie chystá nová cyklistická trasa spájajúca Podhájsku s krajským mestom Nitrou a prechádzajúca aj cez Maňu

 

A mladí? Tí ak aj odídu na skusy do sveta, majú sa kam vrátiť do kvalitne zariadeného domova na slovenskom vidieku. Oceňuje to aj rodák z Mane 29 ročný Peter Thurzo, ktorý už osem rokov pracuje v Nemecku a v Belgicku, domov do rodnej Mani sa však vždy teší:

 

 

„Pri každom návrate sa teším, že sa pomaly doťahujeme na európsku úroveň, čo vidím aj na okolitých obciach, kde sa centrá skrášľujú a je jasné, že bez pomoci EÚ by sme si nemohli dovoliť takúto výstavbu a obnovu.“

 

Nenahraditeľná náruč rodiny

 

Prestavbu centra oceňuje aj angličtinárka Andrea Pösová:

 

 

„Je kam v obci ísť na prechádzku, ak k nám príde návšteva aj zo zahraničia.“ O úrovni schopností deti z Mane uplatniť sa na európskom trhu dodáva: „Snažíme sa deti motivovať k výučbe cudzích jazykov, aby videli aj iné cesty, ktoré sa pred nimi vďaka tomu otvoria. Veľa záleží od rodinného prostredia, či to dieťa cíti podporu zo strany rodičov.“

 

Na rodinu myslí pri svojej práci aj starosta Igor Sádovský, podľa ktorého nie je dôležitý osobný úspech, ale úspech každého suseda, lebo ak budú jeho susedia úspešní, bude úspešný aj on:

 

„Snažíme sa chrániť dedičstvo otcov, ku ktorému patrí kresťanská viera vedúca v radosti k spokojnosti v aktívnom živote pre blaho rodiny, obce, celej krajiny a tým aj Európy. To je náš vklad, ktorý do EÚ môžeme priniesť.“

 

Prehliadka minulosti pomáha

 

A práve preto okrem náučného parku významných rodákov Mane, medzi ktorými nájdeme známych slovenských spisovateľov ako Benjamín Tinák, Jozef Vševlad Gajdoš, tak profesorov a vedcov ako Július Špaňár, či generálov ako Pavol Gajdoš, ale aj významných duchovných, ku ktorým patrí arcibiskup Dominik Hrušovský, majú na základnej škole ďalšiu raritu.

 

 

Zriadili tu národopisnú expozíciu, ktorá zachytáva podmienky života v Mani a okolí v predchádzajúcich storočiach.

 

„S regionálnou výchovou v Mani sme začínali medzi prvými štyrmi školami na Slovensku. Dnes je prirodzenou súčasťou nášho vzdelávacieho systému,“ ukazuje expozíciu riaditeľka Základnej školy Eva Abrmanová. „Ide nám o to, aby naše deti nepohltila Európa, ale aby si zachovali vzťah k svojej krajine, k svojej rodnej zemi, k svojej obci, aby sa nezabudlo na naše zvyky a tradície.“

 

Návraty aj po rokoch

 

Regionálnu výchovu majú žiaci v piatej triede, ale neskôr sa k nej vracajú v rámci predmetu ľudových remesiel, ktorý učí Alžbeta Gálová. Tá je na výrobky svojich detí náležite pyšná:

 

„Jeden takýto výrobok zo šúpolia tvorí dieťa v rámci výučby aj pol roka. Nedá sa to zaplatiť žiadnymi peniazmi. Stáva sa mi, že žiačky sa vracajú ako dospelé s prosbou, aby som im požičala formy, že chcú pracovať so šúpolím aj doma.“

 

Ôsmačka Barborka Feješová zo šúpolia pripravuje všelijaké výrobky:

 

 

„Šúpolkovať som naučila aj moju mamku, ktorá to doteraz nevedela.“

 

Jej spolužiačka Mirka Sádovská dodáva:

 

 

„V škole máme folklórny súbor Dolinka a v rámci vystúpenia máme aj ukážku, ako sa vyrábajú predmety zo šúpolia, čo často zaujíma aj chlapcov, keď vidia, ako sa to robí.“

 

 

 

 

Ďalšia z triedy Simonka Holková pripomína aj praktickejšiu stránku práce so šúpolím, či s vyšívaním:

 

 

„Vďaka vyšívaniu  a práce so šúpolím som už viackrát vyrobila originálne darčeky pre mojich rodičov, či starých rodičov.“

 

 

 

 

 

 

Bociany poslami nádeje

 

 

 

Centrum námestia s lavičkami, zastávkou, trávnikmi a náučnými stĺpmi sa stal miestom prechádzok a odpočinku. Miestni si tu rozkladajú deky na piknik, rodiny s deťmi trávia oddych v príjemnom prostredí.

 

 

V rámci rekonštrukcie námestia vznikol pre obyvateľov Mane aj umelý potok, z ktorého strieka na radosť detí voda. Často prídu zo školy domov riadne premočení. A priamo nad ich hlavami už roky hniezdi a vyvádza mladé krásny pár bocianov. Deti ich s obľubou pozorujú a vedú si aj o vtákoch zápisky.

 

 

„Každý rok sa v obci obávame záplav. Tie najhoršie sme mali v roku 2010,“ spomína starosta Igor Sádovský. „Vtedy bociany, ktoré vyvádzajú z hniezda priemerne dva – tri mladé, odchovali až šesť nových jedincov, lebo mali veľa potravy.“

 

 

Žaby sa totiž vďaka záplavám riadne premnožili. Škody v obci dosiahli až milión eur, čo pre dve tisíc obyvateľov bola riadna pohroma. Igor Sádovský preto neustále hľadá možnosti, ako život v obci skvalitniť a ľuďom tak kompenzovať, čo sa dá. Najnovšie má záujem splniť sen mladých športovcov o vlastnej ľadovej ploche, veď v obci majú hokejový klub a dochádzanie na štadión do Nových Zámkov 25 kilometrov denne počas tréningov nie je práve rentabilné.

 

 

Rovnako ho trápi, že budova obecného úradu a kultúrneho domu nie je ešte zateplená, čím obec zbytočne stráca dvadsať tisíc eur za zimnú sezónu. Plánov majú v Mani teda ešte stále dosť veľa. Obec napriek vysokej úmrtnosti vďaka prestarnutému obyvateľstvu zatiaľ nevymiera. Ak sa im bude aj naďalej dariť v získavaní nových projektov, má šancu sa ešte rozrásť na brehoch Žitavy, ktorá je už čiastočne skrotená hrádzou. Sochu tejto rieky má starosta priamo na úrade v podobe ženy. Snáď sa umúdri a podobných záplav ako v roku 2010 viac v Mani mať nebudú.

 

Stanislav Háber

snímky autor