28. máj
Viliam Akvitánsky
Z histórie je dostatočne známe, že v 9. storočí sa saracéni z Afriky dostali nielen na územie dnešného Španielska, ale aj do Francúzska. Prešli Pyreneje a snažili sa rozšíriť mohamedánske panstvo, v ktorom kresťania trpeli neuveriteľnými mukami ako najhorší otroci.
Cisár Karol Veľký poslal proti saracénom dobývajúcim Francúzsko, osobného radcu a zbožného mladíka Viliama. Tomu sa podarilo s Božou pomocou nebezpečných saracénov vyhnať z Francúzska.
Cisár Karol Veľký z vďaky radcu vymenoval za vojvodu z Akvitánie a tak si pripomename pamiatku svätého Viliama Akvitánskeho. Ešte v pozícii vojvodu vybudoval veľký kláštor Gellona a zveril ho do správy benediktínskym rehoľníkom zasväteným svätému Benediktovi Anianskému, ktorý zreformoval pôvodnú rehoľu. Lenže vojvoda Akvitánsky nebol spokojný so svetskou mocou. Preto predstúpil pred cisára Karola Veľkého s prosbou, aby mohol zložiť všetky svetské funkcie a odísť slúžiť Bohu do kláštora v Gellone.
Zachovala sa nám cisárova odpoveď: "Veľmi si ranil moje srdce svojou prosbou, ale nebolo by odo mňa spravodlivé, keby som ti chcel klásť prekážky na ceste za tvojím náboženským predsavzatím. Keby si chcel vstúpiť do služby k inému panovníkovi, považoval by som to za veľkú urážku, ale že chceš vstúpiť do služby nebeského kráľa, nemôžem a nechcem mať nič proti tomu. Ale to mi urob po vôli, že na pamiatku mojej lásky prijímeš odo mňa niekoľko darov, ktoré si vezmeš do kláštora a obdaruješ ho ním."
Cisár sa s Viliamom lúčil, akoby mu zomrel syn. Preto mu Viliam povedal: "Radšej by som nevidel slzy na vašej vznešenej tvári, keby som to vedel, bol by som radšej bez slova odišiel tajne do kláštora. Takto vás teraz prosím, aby ste ma neprepúšťali so smutnou tvárou, ale s radostným srdcom voči Kristovi. Vaše dary nepotrebujem. Nepatrí sa, aby som ich prijal, keď sa zriekam sveta. Veď sám mám dosť veľký majetok, ktorý postačí kláštoru."
Viliam požiadal cisára iba o relikviu z kríža Ježiša Krista, ktorú Karol Veľký získal z Jeruzalema a nechal ju vyložiť zlatom a diamantami. Cisár mu ju daroval.
V kláštore bývalý mocný vojvoda a slávny vojenský veliteľ pracoval ako rádový mních. Umýval riady, rúbal drevo, nosil snopy z poľa, či prikladal na oheň a žil len v jednoduchej kláštornej cele. Viliam Akvitánsky sa rovnako zúčastňoval na všetkých prácach, keď pomáhal obrábať polia, na ktorých si dorábali chlieb. Pokorne slúžil Bohu veľký a mocný vojvoda, čím vzbudzoval údiv u mnohých ľudí ako vo vznešených, tak aj chudobných kruhoch. Nečudo, že keď 28. mája v roku 812 zomrel, okamžite Viliama Akvitánskeho začali považovať za svätého.
Vzdal sa moci aj napriek tomu, že ho priatelia presviedčali, aby tak neurobil. On im vtedy povedal: "Môžete ma ubezpečiť, že pri vás zostanem večne?" Viliam Akvitánsky si zvolil večnosť pred dočasnými radosťami sveta, čo je radostná správa a každý veriaci sa môže naňho v modlitbách obrátiť o pomoc.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára