5. máj
Gothard z Hildesheimu
Bavorsko je známe z nemeckých spolkových krajín hádam najviac nábožnosťou. Dnes tam majú sviatok, lebo si pripomínajú pamiatku prvého svätého v dejinách Bavorska. Je ním Gothard z Hildesheimu.
Keď ho arcibiskup vysvätil v roku 1022 vo veku šesťdesiatdva rokov za biskupa, Gothard v tých časoch získal aj svetskú hodnosť ríšskeho kniežaťa. Iného by možno takáto moc dokázala zlákať aj na nevyskúšané chodníky, ale Gotharda politika nezaujímala. On videl v prvom rade potreby ľudí. Nečudo, že veriaci ho po smrti oplakávali ako vlastného otca. Gothard totiž šiel do biskupského úradu priamo z ľudu.
Nezabudol však na svojich. Nespyšnel, nespanštel, ako je tomu aj dnes, ak sa dostane do pozície v spoločnosti človek pochádzajúci zo skromných pomerov a hneď si začne o sebe namýšľať, že je niečo viac ako iní. Gothardovi sa to nestalo možno aj preto, že biskupskú hodnosť spojenú s hodnosťou ríšskeho kniežaťa získal na tú dobu predsa v už staršom veku.
Gothard dobre poznal márnosť naháňania sa za poctami a zásluhami mocných. Jeho zaujímal viac každý radový človek. Osobne prijímal každého prosebníka. Pre Gotharda bolo dôležitejšie, aby aj jednoduchí ľudia neupadali do predošlých hriechov, než správa verejnej moci. Uprednostnil záujem konkrétneho človeka nad všeobecné záujmy väčšinou spoločenských elít. Popri tom dokázal postaviť takmer tridsať kosotolov, čo je na 11. storočie úctyhodné číslo. Urobil tak iba za šestnásť rokov biskupského pontifikátu a zomrel vo veku sedemdesiatichôsmich rokov 5. mája v roku 1038. Stalo sa tak v kláštore svätého Mórica v Hildesheime.
Gothard postavil benediktínsky kláštor vo Wrisbergholzene. Pritom si našiel čas na návštevy chudobných a chorých, ktorým sa snažil pomáhať aj finančne. Tieto návštevy boli preňho dôležitejšie, než lacné zábavy vtedajšej spoločenskej smotánky. Gothard sa stal cirkevným reformátorom nemeckých krajín. Snažil sa o znovuobnovenie úpadku morálky. To sú zaujímavé črty Gothardovho osudu, že sa narodil do času celkového cirkevného úpadku, ale on mu dokázal vzdorovať.
Najprv schudobnel jeho otec, aby si nakoniec malého Gotharda vzal k sebe na výchovu arcibiskup zo Salzburgu. Ten si všimol, že napriek biednemu postaveniu, Gothard z Hildesheimu dosiahol pomerne veľkú znalosť sveta. Gothard vstúpil do kláštora, kde bol vysvätený za kňaza a stal sa aj opátom kláštornej školy. Tam získal cenné skúsenosti.
Keď sa stal biskupom, osobne prijímal každého hriešnika a nezabúdal na pomoc pre pozemské potreby ľudí. Okrem svätostánkov postavil aj veľkú nemocnicu, ale aj dom pre pútnikov. Z jeho životopisu sa môžeme poučiť, ako si človek nemá zúfať. Aj bezdomovec sa môže stať užitočný. O to viac biskup, ktorý na ľudí nezabudol, a dokázal zreformovať cirkevné kláštory a upevniť ich vo viere v čase všeobecného úpadku spoločnosti.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára