4. máj
Jakub
Po nanebovstúpení Ježiša Krista významné miesto v prvotnej cirkvi zastával apoštol Jakub. Volali ho Jakub Mladší, aby ho odlíšili od apoštola Jakuba Staršieho, ktorý bol Zebedejovým synom a bratom Jána Evanjelistu. Jakub Mladší bol synom Márie, ktorú volali sestrou Panny Márie a spolu s ňou, s apoštolom Jánom a Máriou Magdalénou stála pod Kristovým krížom na Golgote. Bola teda zrejme sesternicou Panny Márie, lebo vtedy sa takto označovali druhostupňoví príbuzní.
Jakub Mladší bol neskôr zvolený za prvého predstaveného cirkevnej obce v Jeruzaleme. Preto, keď bol svätý apoštol Peter zázračne vyslobodený z väzenia, nakázal veriacim tieto slová: "Oznámte to Jakubovi."
Jakub Mladší mal v Jeruzaleme síce v cirkvi najvyššie postavenie, ale zároveň tento post bol aj najťažší. V Jeruzaleme totiž odsúdili a ukrižovali Krista. V tomto meste teda bolo najviac Ježišových nepriateľov. Jakub Mladší bol historikom Eusebiom považovaný za najsvätejšieho zo všetkých apoštolov. V Jeruzaleme ho preto volali Spravodlivý. Eusebius o ňom napísal: "Často sa v chráme modlil na kolenách a s čelom skloneným až na zem, takže kolená a čelo mal tvrdé ako ťaviu kožu. Tak sa modlieval za Božiu pomoc pre svoj ľud."
Jakuba Mladšieho si na prekvapenie jeho súčasníkov uctili aj pravoverní židia, ako dosvedčil aj ich historik Jozef Flavius. Preto sa báli Jakuba nazývaného židmi Spravodlivý zabiť hneď. Až v roku 62 ho obžalovali a odsúdili na smrť ukameňovaním. Židovská rada sa však bála nevôle z vlastných radov, preto sa rozhodli, že Jakuba nezabijú, ale zo strechy chrámu vyhlásia, že sa Jakub zriekol viery v Ježiša Krista. Preto ho aj vyvliekli na strechu, ale odtiaľ Jakub zakričal z plných pľúc smerom k davu ľudí: "Ježiš, syn človeka, ktorý bol ukrižovaný, sedí po pravici Boha, svojho Otca a zasa príde súdiť celý svet!"
Vyznal tak vieru, na čo ho nahnevaní zákonníci a farizeji zhodili zo strechy chrámu. Jakub však nezomrel. Nuž ho ešte dole na ulici kameňovali a jeden z nich mu sochorom rozbil hlavu so slovami: "Aj Spravodlivý potratil rozum."
Keď Rimania zničili v roku 70 Jeruzalem, mnohí pravoverní židia v tom podľa Eusebia aj Jozefa Flavia videli zaslúžený trest za vraždu Spravodlivého apoštola Jakuba.
Ten napísal ešte ako jeruzalemský predstavený cirkvi list kresťanom mimo územia Palestíny. V ňom sa píše, že ten, kto bude nemilosrdný voči vlastným bratom, proti tomu bude Boh prísny a spravodlivý. Nebude môcť rátať s jeho milosrdenstvom v deň súdu. Podľa Jakuba Boh vložil do nás svojho ducha a preto túžime po tom, čo chce Boh, ktorý v nás ako duch pôsobí. Ten, kto by chcel slúžiť Bohu i hriechu, stáva sa rozpoltenou mysľou a pácha hriechy zanedbávania dobrého. Jakub preto vyzýval: "Vyznávajte teda jeden druhému hriechy." A zároveň varoval: "Viera bez skutkov je mŕtva."
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára