29. máj
Magdaléna Žofia Baratová
Veľká francúzska revolúcia priniesla utrpenie predstaviteľom cirkvi. Šesťdesiattisíc rehoľníkov a rehoľníčok bolo vyhnaných z kláštorov. Kostoly boli zatvorené a kňazi nesmeli hlásať Božie slovo. Všetko sa začalo na sklonku 18. storočia, kedy sa začal aj život dnešnej svätej Magdalény Žofie Baratovej, ktorá sa narodila vo Francúzsku v roku 1779 v noci v čase obrovského požiaru. Preto hovorievala, že sa narodila z ohňa. A keďže sama horela láskou k Bohu, darilo sa jej ňou zapaľovať v ťažkých časoch pre vieru ďalších ľudí.
Vo veku 21 rokov Magdaléna Žofia stála pri založení rehole Najsvätejšieho srdca - Sacré Coeur. Podarilo sa jej to len vďaka jej bratovi Ľudovítovi. Ten bol na sestru dostatočne náročný pri výchove, aby ju pripravil na jej život.
Sám Ľudovít prešiel peklom väzenia, kde nad ním každý deň visela hrozba gilotíny. Smrť vtedy kosila širokou kosou medzi všetkými vrstvami spoločnosti a Ľudovít bol navyše bohoslovec. Túžil po mučeníckej smrti v mene Ježiša Krista, takže rodina Magdalény Žofie Baratovej mala malú nádej, že sa vráti z väzenia ateistickej revolúcie. Predsa sa s dôverou každý deň modlili k Srdcu Ježišovmu a k Srdcu Panny Márie.
Žofia ako dieťa citlivo vnímala túto tragickú rodinnú atmosféru. Jej brat Ľudovít sa ako zázrakom z väzenia smrti vrátil domov. Dal sa vysvätiť za kňaza a mladšiu sestru Magdalénu Žofiu vzal so sebou do Paríža.
Stal sa jej veľmi prísnym vychovávateľom. Učil ju Sväté písmo, poznanie cirkevných učiteľov, ako aj gréčtinu, latinčinu a bohoslovie. Akoby jeho sestra mala byť kňazom. Pripravoval ju na povolanie rehoľnej sestry. Nečudo, že stála pri založení novej rehole. A to všetko v čase, keď kostoly boli ešte pre veriacich vždy zatvorené. Nová rehoľa zasvätená Najsvätejšiemu Srdcu - Sacré Coeur získala rýchlo prvý kláštor a Magdaléna Žofia sa stala jeho prvou predstavenou iba vo veku dvadsaťtri rokov. Riadila sa zásadou Najsvätejšieho Srdca: "Kto je medzi vami väčší, nech je vaším sluhom."
Sacré Coeur vznikla pre potreby kresťanských rodín z túžby kňaza Varina. Ten prišiel pri modlitbe na to, že kresťanstvo vo Francúzsku treba rozvíjať od rodín. Tie sú malými cirkvami. Pre rodinu je najdôležitejšia kresťanská matka. Preto Varin uvažoval o založení ženskej rehole. Spoznal Magdalénu Žofiu, ktorá žila s bratom - kňazom a tá sa stala vo veku dvadsaťsedem rokov nakoniec aj generálnou predstavenou novej ženskej rehole Najsvätejšieho srdca. Kňaz Varin pomohol Magdaléne Žofii aj pri definovaní a napĺňaní cieľov rehole, ktorými boli: "Výchova detí z vyšších spoločenských vrstiev, ale aj bezplatné vyučovanie detí nemajetných, mariánske družiny a duchovné cvičenia."
Šlo o to, aby sa ľudské srdce dostalo do dôverného styku s Najsvätejším Srdcom. Pravidlá rehole potvrdil pápež a kláštory vznikali ako vo Francúzsku, tak v Taliansku, Anglicku, Belgicku aj v Spojených štátoch Amerických. Magdaléna Žofia Baratová zomrela vo veku osemdesiatšesť rokov a stála na čele rehole päťdesiat rokov, počas ktorých šírila úctu k Božskému Srdcu Ježišovmu. V čase smrti mala rehoľa štyri tisíc sestier, aby o sto rokov bol tento počet už dvojnásobný.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára