1. jún
Justín
Dnešný svätý dokázal nájsť pravdu. Taký bol svätý Justín. Narodil sa v roku 100 v dnešnej Palestíne ako pohan a tak bol aj vychovaný. V Aténach ako v centre vzdelanosti študoval všetky vedy a pochopil, že viera v Boha je odpoveď na otázky ľudskej existencie.
Najprv študoval stoikov, potom pytagorejcov, ale raz, keď dumal nad Platónom, stretol na brehu mora starca, ktorý sa ho spýtal: "Kto je Boh?"
A Justín povedal: "Boh je to, čo sa nikdy nemení, vždy je to isté a je príčinou bytia všetkého ostatného." Na to sa ho starec spýtal, že ak je to tak, prečo sa potom Platón, ktorého Justín študoval, klaňal spolu s ostatnými filozofmi neživým modlám a spolu šírili nepravdu?
Tak Justín pochopil, že rozum neosvietený vierou, nemôže Boha spoznať a ani ho pochopiť. Starec mu poradil, že ak chce získať vieru, aby rozumom pochopil Boha, musí sa modliť o milosť získať tento dar.
Justín začal chodiť na procesy s kresťanmi a tam zistil, že ide o ohovárania proti nim, keď ich masovo týrali a odsudzovali na smrť. Vtedy sa mu otvorili oči: "Keď som videl, ako znášajú smrť a bolesti, pochopil som, že nemôžu byť oddaní neprávostiam a telesnosti. Iba nemravný sveták sa bojí smrti, lebo mu odníma telesné rozkoše."
Justín sa dal pokrstiť, ale zostal filozofom hlásajúcim Ježišove učenie lásky. Zakladal filozofické školy proti učeniu gréckych, rímskych a židovských filozofov. Stal sa apologétom. Takto sa volajú obhajcovia viery v Ježiša Krista. Justín povedal: "Každý, kto môže hlásať pravdu a nehlása ju, bude odsúdený Bohom."
A tieto slová platia aj pre nás. Aj my môžeme ohlasovať pravdu pred neveriacimi. Justín tak urobil v pohanských časoch, keď preto precestoval celú Rímsku ríšu. Bránil kresťanov aj pred cisárom, ktorému napísal list nazvaný Apológia na ich ochranu. Kresťanov vtedy masovo väznili, vraždili a ich majetky habali pohania. Vysvetlil cisárovi, že kresťania nejedia ľudské mäso, ale prijímajú Eucharistiu, teda pod spôsobom chleba a vína premenené Božie telo. Cisárovi Antoniovi Piovi slúži za česť, že Justínov spis pochválil a zakázal mučenie kresťanov.
Ďalej sa tento odvážny filozof snažil napraviť iných na pravú cestu aj polemikou o naplnení Starého zákona v novom evanjeliu, ktorú nazval Dialóg so Židom Tryffónom. Na trón nastúpil nový cisár Markus Aurélius, ktorého po smrti nazývali aj milostivý boh, ktorý bol stoikom a hoci pohŕdal smrťou, aspoň sa ju nesnažil šíriť tak ako iní cisári. Kresťanského filozofa si vážil. Predsa však nezabránil jeho smrti. Zrejme bol vtedy mimo Ríma.
Ako vieme, Markus Aurélius bol aj na Slovensku. Svoje filozofické dielo Hovory k sebe samému písal podľa vlastných slov na brehu Hrona. Zatiaľ sa Justín dostal do sporu s pohanským filozofom, ktorý ho udal rímskemu prefektovi ako kresťana. Ten dal Justína uväzniť spolu s jeho žiakmi. Vyhrážal sa im mukami, ak nebudú obetovať rímskym bohom, ale Justín mu odpovedal: "Žiaden skutočný kresťan neopúšťa pravú vieru, aby nasledoval blud a bezbožnosť."
Preto ich prefekt v roku 165 odsúdil na smrť sťatím. Tak sa stal paradox, keď filozofa Justína brániaceho učenie Ježiša Krista, umučili na základe udania pohanského filozofa, a to všetko v čase vlády ďalšieho veľkého filozofa cisára Marka Aurélia.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára