24. máj
Dezider a Juraj Čepeléni
Mučeník svätý Dezider bol úkladne zavraždený najatými vrahmi, ktorých za ním poslala stará matka kráľa Teodorika. Bola to vo francúzskych dejinách známa Brunhilda. Dezider bol biskup a, žiaľ, nedokázal sa ubrániť pred zločincami.
Keď sa v máji v roku 607 vracal od kráľa, napadli ho traja najatí vrahovia. Biskup mal vtedy 57 rokov. Pri prepade si svätý Dezider kľakol a pomodlil sa pred smrťou. Jeden z vrahov mu hodil do hlavy kameň a druhý ho kyjakom dobil na smrť. Hneď potom nik nepochyboval, že sa pre nebo narodil mučeník, takú mal povesť.
Dezider sa síce narodil v bohatej rodine, vychovali ho však spravodlivo k viere, dobrote a láske k ľuďom. Už dieťa čítal popri učebniciach bibliu a tak nečudo, že sa rozhodol pre bohosloveckú kariéru.
Nastúpil k biskupovi, po ktorého smrti za jeho nástupcu zvolili práve kňaza Dezidera. Lenže aj v hodnosti biskupa naďalej zostal pokorný a najmä milujúci mládež, ktorej sa snažil byť dobrým učiteľom. Závistlivci ho krivo obvinili pred pápežom, ktorý dal Deziderovu náuku preveriť a nakoniec ho potvrdil napriek ohováraniam v úrade biskupa.
V tom čase kráľova matka Brunhilda viedla nemravný život, za čo ju svätý Dezider verejne karhal a ona dosiahla jeho vyhnanie na zapadnutý ostrov. Tu priam z divochov za štyri roky urobil verných kresťanov. Keď kráľ zomrel, vlády sa chopil jeho syn a Brunhildin vnuk Teodorik. Ten svätého Dezidera povolal späť z vyhnanstva a dokonca sa s ním radil aj o ženbe. Neochránil ho však pred pomstou starej matky Brunhildy, ktorá dala Dezidera zavraždiť.
V tento deň 24. mája si pripomíname aj slovenského mučeníka. Jeho meno je Juraj Čepeléni a narodil sa v Bytči v roku 1626. Bol misionárom rehole Pavlínov. Tá vznikla v Uhorsku na počesť svätého Pavla z Téb, ktorý žil osamote na púšti deväťdesiat rokov a modlieval sa denne tristo modlitieb. Tak aj Pavlíni sa snažili dosiahnuť umenie ustavičnej modlitby.
Jurajovi Čepelénimu sa to darilo. Bol v spojení s Bohom. Preto nečudo, že jeho dvaja kati sa obrátili na katolícku vieru, lebo nevydržali sami pohľad na to, čo urobili, keď ho šesťdesiat dní neľudsky mučili. Smrť bola pre jeho utrápené telo vykúpením. Juraj Čepeléni sa stal mučeníkom počas vtedajších cirkevných nepokojov. Najprv pôsobil v kláštore v Mariánke pri Bratislave a v Lefantovciach. Bol vynikajúcim kazateľom, keď hovoril: "Božie Slovo sa musí kázať presvedčivo!"
Aj preto žil svätým životom, aby bol príkladom iným. Sedem dedín prehovoril z kalvínskej späť na katolícku vieru, nuž ho niektorí neprajníci katolíkov zajali. Pri neľudskom dvojmesačnom mučení opakoval slová svätého Štefana - prvého mučeníka: "Pane, nezapočítaj im tento hriech!"
Sekali ho sekerou, chodil po bodliakoch, či rezali na jeho chrbte tabakové listy a ešte všelijako inak neľudsky ho mučili. Juraj Čepeléni však vrahom povedal: "Neviem, koľko ma budete mučiť, ale aj keď ma zabijete, ochotne znesiem toto krvavé svedectvo vernosti."
Nuž ho na sviatok Božieho tela 24. mája v roku 1674 ako štyridsaťosem ročného zavraždili. Jeho telo nechali v tráve. Šiel tade turecký vojak a odseknutú hlavu a telo prikryl nasekanou trávou, čím preukázal česť mŕtvemu. Zádušnú omšu neslúžili, lebo kňaz sa hneď rozhodol odslúžiť omšu mučeníkov. K nim Slovák Juraj Čepeléni právom patrí.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára