ŠKOLA
HROU SLÚŽI
CELEJ DEDINE
„Merkúr,
Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún...,“
vymenúva bezchybne desaťročný Samko na Základnej škole
v Hlinnom planéty Slnečnej sústavy. Má školu takmer rovnako
rád ako vlastnú rodinu. Dozvie sa tu veľa zaujímavého a niektoré
vyučovacie programy by si najradšej vzal so sebou domov. Žiaľ,
v rómskej osade nemá každé dieťa počítač a ani
pripojenie na internet. Našťastie majú v blízkosti novú
budovu školy.
Ďaleko
od centra a predsa moderní
V novej
učebni informačno – komunikačných technológií čiernooká
Adelka opravuje Jožkovi príklad z matematiky. Ten je
premietaný cez dataprojektor na interaktívnu tabuľu v podobe
veselého panáka, ktorého majú deti vďaka riešeniu matematických
príkladov elektronickým perom, ktoré je vlastne počítačovou
myšou na diaľku, vyfarbovať. Komenského škola hrou v súčasnej
modernej praxi. Hlinné je dedinka do dvetisíc obyvateľov v okrese
Vranov nad Topľou takmer päťsto kilometrov vzdialená od hlavného
mesta Slovenska Bratislavy, ale keby ste sa ocitli nejakým kúzlom
na vyučovacej hodine bez určenia, kde sa nachádzate, vôbec by vám
nenapadlo, že ste takto vzdialený od centra Slovenska.
Najšikovnejší
z matematiky
V Hlinnom
stojí vynovená celá škola. Vďaka projektu Regionálneho
operačného programu z Osi 1 – Infraštruktúra vzdelávania
– zo staršej budovy vznikol jeden moderný komplex. Stavba, ktorá
zaujme nielen svojimi estetickými kvalitami a veselými
farbami, ale najmä náplňou. Deti z rómskej populácie sa
pripravujú na život modernými spôsobmi a učitelia majú
úžasné výsledky pri ich príprave na život:
„Máme
veľmi veľa žiakov, ktorí sú jednotkári, sem – tam nejaká
dvojka, a to na prvom stupni práve z rómskych žiakov,“
hovorí riaditeľka školy Vlasta Košárová. A dodáva: „Bežne
mávam najlepších žiakov z matematiky vo štvrtom ročníku
práve rómske deti.“
Pomoc
pre viac sociálnych skupín
Deti sa tu učia
na prvom stupni Základnej školy od prvej do štvrtej triedy. Na
druhý stupeň potom odchádzajú najmä do blízkej väčšej obci
Soľ, alebo do Vranova nad Topľou. Odkedy došlo k rekonštrukcii
školy vďaka európskym fondom, škola žije až do večera. Novú
učebňu informačno – komunikačných technológií navštevujú
totiž aj obyvatelia rómskej osady. Je tu pripojenie na internet
a dvadsať stolových počítačov. Takže v Hlinnom má
prístup do sveta informácií na web každá sociálna skupina, čo
je veľmi dôležité ako pri hľadaní zamestnania, tak aj v ďalšom
vzdelávaní.
Muzikály
hrajú stále
Pätnásťčlenný
učiteľský zbor sa snaží výchovným pôsobením zmeniť
stereotypný pohľad na rómsku problematiku práve vďaka vlastnej
obetavosti, keď na chodbe školy nájdete aj malé terárium so
živými korytnačkami pre obveselenie detí. Zvonček tu na hodinu
nezvoní, ale vyhráva známe melódie z rôznych muzikálov
a deti sa tu na hodiny matematiky, či vlastivedy, alebo výučby
jazykov tešia, lebo informácie si väčšinou osvojujú hravou
formou. Dnes dôležité dva predmety pre ďalšie uplatnenie v
živote a to angličtinu, ktorú majú všetci už od prvého
ročníka, či informatiku si tu osvojujú preto rýchlejšie
a s väčším úspechom pri ich pochopení.
Učiteľ
z osady
V učiteľskom
zbore je aj jeden muž, ktorý patrí medzi najpopulárnejších
učiteľov Miroslav Baník. Nečudo, pod pôsobením 31 ročného
charizmatického učiteľa sa pripravujú deti do školy v nultom
ročníku. On sám vyrástol v miestnej osade.
V každom
prípade to nebude len zhoda náhod, že láskavé pani učiteľky sa
snažia deťom vytvoriť lepšie predpoklady na uplatnenie v živote
tým, ako ich učia nové poznatky. Podhubie v Hlinnom má
širšie konotácie. Všetko začal miestny pán farár Martin Mekel, ktorý otvoril rómske komunitné centrum a začal s mladými nacvičovať divadlo, ktoré dnes prináša pre svoju vysokú úroveň aj kresťanská televízia. Sú aj ďalšie pozitívne príklady ako pani starostka Milena Naštová –
Hladová, ktorá pripravila pozemky pre mladých Rómov a v Hlinnom
sa môžu pýšiť tromi novými ulicami s novými domami.
Miroslav Baník
hovorí, že byť učiteľom v obci, kde má prevahu rómske
etnikum, nie je len výchova detí, ale aj dospelých: „Chodím
za rodičmi a vysvetľujem im, prečo je pre ich deti dôležité
vzdelanie. Vravím im, že to nie je láska, ak sa prídu vykričať
do školy, ak sa im nepáči, ako sa ich deti u nás majú.
Láska je, ak dajú dieťaťu to, čo potrebuje a to je
predovšetkým vzdelanie.“
Po
slovensky pri príchode nevedia
Vyšiel z ich radov, vyrastal v osade a teraz sa snaží posolstvo lásky posúvať ďalej. Sám Miroslav Baník pôsobí hádam na jednom z najťažších postov v škole: „Keď deti prídu do nultého ročníka, až osemdesiat percent z nich nevie po slovensky. Musím trpezlivo mesiace s nimi rozprávať, rozprávať a zasa len rozprávať, aby z rómštiny prešli na slovenčinu.“
Pomalšie
tempo pomáha
O tom, prečo
deti nezvládajú učivo už prvého ročníka, si myslí Baník
svoje: „V prvej triede sa preberajú písmenká normálnym
tempom, ktoré je však pre mnohé rómske deti príliš rýchle.
Nedokážu pochopiť učebnú látku a tak ročník opakujú.
Lenže opäť sa učí rýchlo, takže nič nepochopia.“
Preto v nultom ročníku deti pripravuje už priamo zo
šlabikára.
Poklady
budúcnosti spoločnosti
Pani riaditeľka
Vlasta Košárová prízvukuje, že každé dieťa zo Základnej
školy vie minimálne čítať, písať a počítať. Vďaka
rozšírenej výučbe angličtiny a informatiky, sú deti
niekedy lepšie pripravené na ďalší stupeň školskej dochádzky,
ako ich rovesníci z miest. Zateplené fasády, nová strecha aj
učebne, tepelné rozvody, ktoré šetria dohromady energiu až
o takmer 70 percent oproti predchádzajúcemu stavu, napomáhajú
výrazne tejto práci vytváraním školskej pohody, priam domáckeho
prostredia. Lepšie využitie prostriedkov EÚ sa už hádam ani nedá
predstaviť, veď deti sú pokladom budúcnosti každého národa.
To, čo naozaj poteší je poznanie, že v Hlinnom na škole necítiť žiadne rozdiely medzi majoritnou spoločnosťou a marginalizovanou rómskou komunitou. Všetky deti sú tu rovné a rovnako sa správajú. To je najlepšia cesta pre budúcnosť každej spoločnosti.
Stanislav Háber
snímky autor
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára