8. máj
František de Geronimo
Dnešný svätec František de Geronimo bol považovaný za veľkého kazateľa. Celé roky strávil na ľudových misiách v Neapole. Celkovo až štyridsať rokov života. Čiže pri toľkých kázňach by sme si mysleli, že hovoril z hlavy. Ba možno aj ľahko improvizoval. Či vyberal si témy podľa nálady. Lenže nebolo to tak. František de Geronimo sa na každú kázeň poctivo pripravoval. Tak sa stalo, že hoci žil v 17. storočí, dochovali sa až do dnešných čias desaťtisíce jeho písmných kázní. Teda snažil sa byť profesionálom v každej situácii. To je inšpiratívna vlastnosť aj pre dnešnú dobu.
František de Geronimo túžil po misiách do pohanských krajín. Lákala ho južná Amerika, Čína, či Japonsko a najmä India. Vždy keď napísal takú žiadosť generálnemu predstavenému jezuitského rádu, ktorého bol členom, dostal zamietavú odpoveď: "V Neapole nájdete Indiu, tam je dosť práce a duší."
Rozhodol sa tieto slová naplniť. Okrem toho, že zaviedol kázne na ulici, čo bola novinka, vypracoval si celý plán na záchranu duší. Prvá oblasť jeho pôsobenia bola zameraná na vykričané miesta. Tam, kde sa stretávali poblúdené hriešne duše, viedli Františkove kroky. Na tržnice, námestia, parky, či priamo do vykričaných uličiek lásky. Tu sa snažil obrátiť prostitútky, čo bolo veľmi ťažké, lebo mladé ženy sa dostávali na túto cestu pre zlé sociálne postavenie.
František de Geronimo zakladal pre ne domy a útulky ako prvé kontaktné miesta pomoci. Za týmto cieľom sa rozhodol založiť vlastnú spoločnosť. Nešlo o cirkevnú organizáciu. Členov si vyberal z miestnych osôb. Tým sa snažil spätne ako kňaz pomáhať v ich starostiach. Založil pre nich akýsi dôchodkový systém, aby bolo o nich postarané, až sa raz dostanú do životných problémov. Za to mu členovia tejto jeho súkromnej spoločnosti pomáhali vyhľadávať ľudí, ktorí osobitne potrebovali duchovnú pomoc. Privádzali k jeho spovednici desiatky ľudí na vykonanie zmierenia s Bohom.
Františkove metódy boli presiaknuté zápalom lásky k Bohu a ľuďom. V tých časoch nimi slávil veľké úspechy. Ťažko povedať, či by dnes mohol vyjsť len tak na vykričanú ulicu s krížom v ruke a hlásať Božie slovo. Aj vtedy na Františka číhalo mnoho nástrah a nebezpečia. Viacerí sa usilovali o jeho život. Snažil sa ako apoštol navštíviť a osloviť všetkých bez ohľadu sociálneho postavenia. Preto dával duchovné cvičenia rovnako kňazom, ako odsúdeným galejníkom, či rehoľníčkam. Vo svojej práci bol neúnavný. Aj keď bol starý a chorý, hovoril: "Somár musí zdochnúť pod ťarchou nákladu."
Tým somárom myslel František de Geronimo svoje telo. Preto aj v ťažkej chorobe chodil ďalej na misie. Hovoril: "Boh mi poslal bolesti, tak ich vďačne prijímam. Mohli by sa mi stisícnásobiť. Všetko je nič proti tomu, čo som si zaslúžil."
Zomrel v máji v roku 1716 vo veku sedemdesiatštyri rokov so slovami piesne Magnificat Panny Márie na perách.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára