23. máj
Andrej Bobola
Najhroznejšie mučeníctvo, aké kedy mučeníci pre vieru v Ježiša Krista zažili, nebolo len na začiatku kresťanstva v Ríme. O toto smutné prvenstvo súperia v histórii aj Poliaci. Potupnú a neľudskú smrť podstúpil ich rodák Andrej Bobola v 17. storočí. Opis jeho smrti je desivý. Na druhej strane vzbudzuje údiv. A z údivu aj radosť, že človek z mäsa a kostí dokázal priniesť takú obetu na oltár lásky k Bohu.
Andrej Bobola bol jezuita, ktorý dokázal presvedčiť pravoslavných Rusov, Ukrajincov, či Litovcov, aby konvertovali na rímokatolícku vieru. To sa nepáčilo kozákom. Tí sa rozhodli uchvatiteľa duší - dušechvata - ako ho volali - zabiť. Podarilo sa im ho zajať vďaka zrade jedného mešťana, tak ako keď Judáš zradil Krista. Keď ho lapili, Andrej Bobola na kolenách zvolal: "Buď vôľa tvoja!"
Pravoslávni kozáci sa prekvapili a zbožného kňaza vyzvali: "Prestúp na našu vieru a nezabijeme ťa."
Andrej však povedal: "Radšej vy sa obráťte, lebo s vašimi bludmi nebudete spasení."
Kozáci sa rozzúrili: "On nás chce ešte obracať? Odmerajme mu po kozácky, prekliatemu jezuitovi!"
Andrejovi vyzliekli šaty a priviazali ho o plot, kde ho neľudsky bičovali. Veriaci od strachu ušli. Zatiaľ kozáci narezali prútie a ním začali zväzovať Andrejovu hlavu, aby mu zvyšovali vnútrolebečný tlak. Robili to však opatrne, aby ho hneď nezabili. Zároveň ho bili päsťami do tváre. Vybili mu pritom niekoľko zubov. Celý bol od krvi, lebo mu zároveň trhali nechty a z pravej ruky mu zdrali kožu.
Priviazali ho medzi dva kone a takto musel medzi nimi utekať až do mesta k veliteľovi. Ten sa ho opýtal: "To ty si ten latinský kňaz?"
Andrej odpovedal: "Som katolícky kňaz. Moja viera vedie k spaseniu, nemôžem ju zaprieť. Vy sa však môžete obrátiť a urobiť pokánie, lebo so svojimi bludmi sa nespasíte."
Len potom začalo ďalšie neľudské kolo Andrejovho mučenia. On sa pritom neustále modlil. Odvliekli ho do mäsiarstva a položili na mäsiarsky stôl na porcovanie mäsa. Tu ho postupne rezali, rôzne mučili, ale tak, aby zostal na žive. Nasledne ho vyviazali za nohy dole hlavou na drevený rám na porcovanie zvierat.
Keď videli, že sa jeho telo chveje v posledných záchvevoch života, vysmievali sa mu, že ešte tancuje. Mučili ho niekoľko hodín a nakoniec nechali tak v mäsiarstve. Potom sa jeden z veliteľov vrátil a keď videl, že Andrej Bobola žije, sekol mu dvakrát šabľou do väzov. Stalo sa tak v máji v roku 1657.
V roku 1808 našli po vyše stopäťdesiatich rokoch jeho telo neporušené v hrobe a previezli ho do Polocka do sídla jezuitov, keďže Andrej Bobola bol ich členom. Lenže Polock pripadol v roku 1922 Sovietskemu zväzu a jeho stále neporušené telo previezli do prírodovedného múzea v Moskve. Odtiaľ ho získal vtedajší pápež Pius XI. a Bobolove neporušené telo previezli do hlavného jezuitského kostola v Ríme.
Pápežovi sa to podarilo výmenou za americkú potravinovú pomoc pre hladujúce sovietske Rusko v roku 1923. Od roku 1938 je svätý Andrej Bobola patrónom poľského národa. Doňho patril ako kňaz a najmä obľúbený učiteľ detí vo viacerých školských ústavoch v 17. storočí. Mučeník, ktorý sa nezriekol katolíckej viery ani v najťažších mukách, aké kedy mučeníci podstúpili pre vieru v Ježiša Krista.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára