27. máj
Augustín z Canterbury
Apoštolom Anglicka sa stal svätý Augustín z Canterbury. Vybral sa na britské ostrovy vďaka pápežovi Gregorovi I. Veľkému, ktorý tam sám túžil ísť, ale bol zvolený za hlavu katolíckej cirkvi. Preto na túto úlohu vybral Augustína z Canterbury.
Jeho cesta na britské ostrovy v 6. storočí nebola priamočiara. Najprv sa zastavil v Gálii, teda v dnešnom Francúzsku. Tu sa dozvedel znepokojivé správy o tom, čo sa deje v bývalej rímskej kolónii - v Británii. Kresťanstvo tu už síce bolo od druhého storočia, ale po zániku rímskej ríše na konci 5. storočia ostrovy obsadili pohanskí Sasi a Anglovia. Pápež Gregor I. Veľký sa o nich vyjadril, že málo stačí, aby z Anglov boli "angeli", čo v taliančine znamená anjeli. Preto pevne veril v kresťanskú misiu na britské ostrovy.
Horšie to bolo s Augustínom, ktorého tam vyslal. Ten sa zľakol správ, ktoré sa dozvedel v Gálii a vrátil sa z cesty späť k pápežovi. Prosil ho, aby Svätý otec už Augustína na britské ostrovy neposielal. Gregor I. Veľký vôbec nepochyboval o úspechu kresťanstva a presvedčil ho, aby tam šiel. A tak hoci s veľkými obavami, sa Augustín so štyridsiatimi rehoľníkmi - Benediktínmi v roku 597 vylodil na území dnešnej Veľkej Británie na ostrove Thanete v ústi rieky Temža. A vďaka tomu sa z neho stal Augustín z Canterbury. Tu totiž založil sídlo misie a vybudoval komplex prvých chrámových budov, na základe ktorých vzniklo slávne arcibiskupstvo z Canterbury.
Augustín po vylodení sa, požiadal o povolenie šíriť kresťanstvo kráľa z Kentu. Ten síce bol pohanom, ale jeho manželka Berta bola kresťankou. Dala v Canterbury postaviť kostol svätého Martina a ten kráľ pridelil Augustínovi, aby sa tu usadil.
Už do roka slávil Augustín prvé duchovné víťazstvá. Na Vianoce v roku 597 totiž prijalo svätý krst vyše desaťtisíc Sasov, čo bola vec nevídaná. Takže sa v plnej miere naplnila viera pápeža Gregora I. Veľkého, ktorý veril v úspech misie. Augustín ho podrobne informoval aj o tom, že krst prijal aj kentský kráľ. Pápež listom prirovnal kráľovský pár k pôsobeniu Konštantína Veľkého s manželkou, ktorí ako prví v dejinách dali kresťanom náboženskú slobodu. Svätý otec poslal Augustínovi pálium a tak sa stal arcibiskupom z Canterbury.
Jeho druhým sídlom sa v 7. storočí stal York. Založil školu na výchovu domácich kňazov. Vďaka presným inštrukciám od pápeža, nerúcali staré pôvodne pohanské modlitebne, ale iba z nich odstraňovali modloslužobnícke symboly a nahrádzali ich kresťanskými. Svätý otec Augustínovi doslova napísal: "Namiesto pohanských modlárskych hodov môžu sa konať kresťanské hody lásky a pri nich možno pamätať na biednych. Ponechajte ľudu starodávny zvyk stavať stany okolo chrámov a konať obľúbené radovánky, ale poúčajte ho, aby sa vyvaroval všetkého, čo je v rozpore s kresťanskými mravmi."
Osobitne zaujímavé je pápežské ponaučenie z listu: "Nedá sa dôjsť na končiar skokom!"
Čiže aj Augustín z Canterbury postupoval premyslene krok za krokom a jeho práca bola veľmi požehnaná. Zomrel v máji v roku 605 už navždy v dejinách zapísaný ako apoštol anglického národa, ktorý sa prirodzenou cestou primkol ku kresťanstvu, ako si to pôvodne pápež predstavoval podľa ich názvu pripomínajúcom mu anjelov.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
27. máj
Augustín z Canterbury
Apoštolom Anglicka sa stal svätý Augustín z Canterbury. Vybral sa na britské ostrovy vďaka pápežovi Gregorovi I. Veľkému, ktorý tam sám túžil ísť, ale bol zvolený za hlavu katolíckej cirkvi. Preto na túto úlohu vybral Augustína z Canterbury.
Jeho cesta na britské ostrovy v 6. storočí nebola priamočiara. Najprv sa zastavil v Gálii, teda v dnešnom Francúzsku. Tu sa dozvedel znepokojivé správy o tom, čo sa deje v bývalej rímskej kolónii - v Británii. Kresťanstvo tu už síce bolo od druhého storočia, ale po zániku rímskej ríše na konci 5. storočia ostrovy obsadili pohanskí Sasi a Anglovia. Pápež Gregor I. Veľký sa o nich vyjadril, že málo stačí, aby z Anglov boli "angeli", čo v taliančine znamená anjeli. Preto pevne veril v kresťanskú misiu na britské ostrovy.
Horšie to bolo s Augustínom, ktorého tam vyslal. Ten sa zľakol správ, ktoré sa dozvedel v Gálii a vrátil sa z cesty späť k pápežovi. Prosil ho, aby Svätý otec už Augustína na britské ostrovy neposielal. Gregor I. Veľký vôbec nepochyboval o úspechu kresťanstva a presvedčil ho, aby tam šiel. A tak hoci s veľkými obavami, sa Augustín so štyridsiatimi rehoľníkmi - Benediktínmi v roku 597 vylodil na území dnešnej Veľkej Británie na ostrove Thanete v ústi rieky Temža. A vďaka tomu sa z neho stal Augustín z Canterbury. Tu totiž založil sídlo misie a vybudoval komplex prvých chrámových budov, na základe ktorých vzniklo slávne arcibiskupstvo z Canterbury.
Augustín po vylodení sa, požiadal o povolenie šíriť kresťanstvo kráľa z Kentu. Ten síce bol pohanom, ale jeho manželka Berta bola kresťankou. Dala v Canterbury postaviť kostol svätého Martina a ten kráľ pridelil Augustínovi, aby sa tu usadil.
Už do roka slávil Augustín prvé duchovné víťazstvá. Na Vianoce v roku 597 totiž prijalo svätý krst vyše desaťtisíc Sasov, čo bola vec nevídaná. Takže sa v plnej miere naplnila viera pápeža Gregora I. Veľkého, ktorý veril v úspech misie. Augustín ho podrobne informoval aj o tom, že krst prijal aj kentský kráľ. Pápež listom prirovnal kráľovský pár k pôsobeniu Konštantína Veľkého s manželkou, ktorí ako prví v dejinách dali kresťanom náboženskú slobodu. Svätý otec poslal Augustínovi pálium a tak sa stal arcibiskupom z Canterbury.
Jeho druhým sídlom sa v 7. storočí stal York. Založil školu na výchovu domácich kňazov. Vďaka presným inštrukciám od pápeža, nerúcali staré pôvodne pohanské modlitebne, ale iba z nich odstraňovali modloslužobnícke symboly a nahrádzali ich kresťanskými. Svätý otec Augustínovi doslova napísal: "Namiesto pohanských modlárskych hodov môžu sa konať kresťanské hody lásky a pri nich možno pamätať na biednych. Ponechajte ľudu starodávny zvyk stavať stany okolo chrámov a konať obľúbené radovánky, ale poúčajte ho, aby sa vyvaroval všetkého, čo je v rozpore s kresťanskými mravmi."
Osobitne zaujímavé je pápežské ponaučenie z listu: "Nedá sa dôjsť na končiar skokom!"
Čiže aj Augustín z Canterbury postupoval premyslene krok za krokom a jeho práca bola veľmi požehnaná. Zomrel v máji v roku 605 už navždy v dejinách zapísaný ako apoštol anglického národa, ktorý sa prirodzenou cestou primkol ku kresťanstvu, ako si to pôvodne pápež predstavoval podľa ich názvu pripomínajúcom mu anjelov.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára