14. máj
Matej
Keď vidíme zobrazenie svätca so sekerou v ruke, hneď vieme, že ide o Mateja. Jedného z dvanástich apoštolov Ježiša Krista. Konkrétne toho dvanásteho, ktorého do tohto úradu zvolili. Dvanáste miesto sa totiž uvoľnilo zradou Judáša Iškariotského.
Matej sa zobrazuje so sekerou v ruke preto, lebo podľa legendy o jeho mučeníckej smrti bol aj po kameňovaní živý. Nuž k nemu pristúpil rímsky vojak a so sekerou mu odťal hlavu. Malo sa tak stať v Etiópii, ale niektorí historici tvrdili, že sa to stalo v Palestíne, alebo v južnom Egypte. Ukameňovať ho mali preto, lebo bol podľa Mojžišovho zákona vraj jeho nepriateľom, keď hlásal Kristove evanjelium.
S Matejovou voľbou súvisí viacero nových vecí, ktoré sa diali pri utváraní prvotnej cirkvi po Kristovom nanebovstúpení. Vtedy sa apoštoli vrátili z Olivovej hory, odkiaľ Ježiš vstúpil na nebesia. Apoštoli sa stretli vo Večeradle. Tam, kde slávili s Ježišom jeho poslednú veľkonočnú večeru. Dohromady sa tu malo stretnúť okolo stodvadsať ľudí. To bol základ prvotnej cirkvi. Bola medzi nimi aj Panna Mária. Vtedy však bola cirkev slabá, lebo sa ešte nenaplnili Kristove slová: "Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme."
Teda v ten večer ešte nemali Ducha Svätého, ktorý na nich zostúpil až na Turíčne sviatky. A predsa sa s ráznym prejavom prihlásil svätý Peter, ktorý bol v tom čase považovaný len za neučeného rybára od Genezaretského jazera. Po jeho slovách nik nepochyboval, že Petra naplnil múdrosťou práve Duch Svätý, keď ako sa zo Skutkov apoštolov dozvedáme, povedal: "Muselo sa splniť Písmo, kde predpovedal Duch Svätý ústami Dávida o Judášovi, ktorý bol vodcom tých, čo zajali Ježiša. Patril do nášho počtu a dostal podiel na tej istej službe. On nadobudol pole z odmeny za neprávosť. Spadol dolu, rozpukol sa a vyšli z neho všetky vnútornosti. Dozvedeli sa to všetci obyvatelia Jeruzalema a preto pole nazvali vo svojej reči Akeldamach, čo znamená Pole krvi. Lebo v Knihe žalmov je napísané: Jeho príbytok nech spustne a nech niet nikoho, kto by v ňom býval! Jeho úrad nech prevezme iný."
Bolo to zvláštne, že rybár Peter vysvetľoval sväté knihy a proroctvá, keď dodal: "Treba teda, aby sa z týchto mužov, čo boli s nami po celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš, počnúc Jánovým krstom až do dňa, keď bol od nás vzatý, aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania."
Petrove slová boli prijaté. Zvolili si dvoch kandidátov: Jozefa Barsabáša a Mateja. Modlili sa, aby im Boh dal odpoveď, ktorý z nich má zaujať Judášove miesto, aby bolo opäť dvanásť apoštolov ako pri Poslednej večeri. Losovali a lós padol na Mateja. Podľa dejepisca Eusebia bol Matej zrejme jeden so sedemdesiatich dvoch učeníkov, ktorých spomína vo svojom evanjeliu aj Lukáš. Bol teda svedkom vzkriesenia, ale aj kazateľskej činnosti Ježiša a jeho nanebovstúpenia. Na Mateja potom rovnako ako na všetkých dvanástich apoštolov zostúpil Duch Svätý na Turíce. Preto Matej šiel do sveta hlásať evanjelium. Zomrel mučeníckou smrťou ako všetci apoštoli, okrem apoštola a evanjelistu svätého Jána, ktorý jediný nezomrel násilne, ale prirodzene na starobu.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára