Svätí na každý deň - 13. máj: Mária Dominika Mazzarellová

13. máj
Mária Dominika Mazzarellová

 Mária Dominika Mazzarellová mala to šťastie, že mohla rozšíriť zázraky Dona Bosca pri výchove chlapcov v Turíne aj na výchovu dievčat. Don Bosco dlho uvažoval, ako by saleziánsku reholu rozšíril aj na dievčatá. Tie mali v tých časoch dlhé stáročia ponižujúce postavenie v spoločnosti mužov. Často nechodili ani do škôl, lebo sa to v ich prípadoch považovalo za zbytočné. Ani Mária Dominika nevedela písať, hoci čítať sa naučila. Vedela však skvelo počítať. Jej školou bol katechizmus, ktorý sa mohla učiť v kostole vďaka farárovi Donovi Pestarinovi. Mazzarellová sa narodila v máji v roku 1837 a v máji v roku 1881 zomrela vo veku len štyridsiatichštyroch rokov.
 Za tento krátky čas dokázala na Zemi vykonať obrovské dielo. Farár Don Pestarino rýchlo zistil, aké skvelé dieťa chodí z ďalekej osady Mazzarello k nemu na faru do mestečka Mornese na náboženstvo. Máriu Dominiku preto cieľavedome viedol k zbožnosti a viere. Tak robila aj jej matka. Do kostola museli dochádzať z osady a malá Mária Dominika sa mamy vypytovala, o čom hovoril pán farár v kostole. Matka dcére všetko stihla vysvetliť, kým prišli domov. Dievčatko malo času rozmýšľať o každej kázni do najbližšej nedele.
 Keď začala chodiť ako väčšia na katechizmus, stretnutia s Donom Pestarinom jej nahrádzali školu. Tak sa vyučila v najkrajšom predmete - vo viere v Boha.
 Don Pestarino chcel zmeniť stav dievčat, ktoré čakajú len na vydaj a nemajú možnosť žiadnej vlastnej realizácie, nuž založil v mestečku Mornese spolok pre najzbožnejšie dievčatá, ktorý nazval dcérami Nepoškvrnenej Panny Márie. V ňom bola Mária šestnásť rokov, pričom bývala doma u rodičov. Dochádzala do domu, ktorý im zriadil Don Pestarino. Tu sa snažili starať o dievčatá z ulice a nahrádzali im tak rodinu.
 Až oveľa neskôr Don Pestarino spoznal Dona Bosca a jeho dielo. Rozhodol sa mu darovať celý svoj majetok. Rovnako Don Bosco bol nadšený, že mu prozreteľnosť poslala kňaza so svojim spolkom dcér Nepoškvrnenej Panny Márie, z ktorých urobil ženskú reholu u saleziánov.
 V roku 1872 odovzdal rehoľné rúcha pätnástim dcéram, pričom za prvú predstavenú nového rádu zvolili najzbožnejšiu a najusilovnejšiu z nich Máriu Dominiku Mozzarellovú. Vtedy mala tridsaťšesť rokov a rehoľu viedla až do svojej predčasnej smrti vo veku štyridsiatichštyroch rokov. Mária Dominika pritom už dávno zložila vlastný sľub večnej čistoty. Ešte keď bývali v osade ďaleko od kostola, kľakávala pri okne, odkiaľ bolo vidieť siluetu chrámovej veže v diaľke. Keď nemohla ísť do kostola, aspoň sa modlila ruženec sama doma.
 Bola najstaršou zo siedmich detí. Jej príklad pritiahol celú ich rodinu k týmto večerným modlitbám. Vo funkcii predstavenej viedla saleziánsky ústav pre dievčatá tak úspešne, že keď o deväť rokov zomierala, z pätnástich pôvodných sestier mal ústav stoosemdesiat sestier v celkovo dvadsiatichšiestich domoch, z ktorých šesť už bolo postavených dokonca na misiách v Amerike. Svojim sestrám hovorievala: "Nenamýšľajme si, že sme bez chýb, len s nimi nesmieme uzavrieť mier."
 Ona proti vlastným chybám bojovala celý život a tento jej boj priniesol požehnanie tisíckam mladých dievčat.

Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)