2. august
Eusébius Vercellský
Dnešný svätec je uctievaný ako mučeník, aj keď zomrel prirodzenou smrťou. Svätý Eusébius Vercellský totiž veľa trpel pre vieru. Bol vo vyhnanstve a viackrát vo väzení. Žil v 3. a 4. storočí.
Pre vieru boli nedávno väznení a trápení ľudia aj u nás na Slovensku. Čiže príbeh svätého Eusébiusa Vercellského nestratil nič na aktuálnosti, aj keď sa odohral pred vyše tisíc šesťsto rokmi. Hovorí sa, že kto sa narodí so žobráckou palicou, s takou aj zomrie. Eusébius Vercellský sa síce so žobráckou palicou v roku 283 nenarodil, ale zažil kruté prenasledovanie rodičov už v útlom veku len preto, že boli kresťania. A tohto prenasledovania za vieru sa Eusébius nikdy za života nezbavil.
Narodil sa na ostrove Sardínia. Otec mu v mladosti pri prenasledovaní kresťanov zomrel. Matka odišla s dvomi deťmi do Ríma. Tu Eusébia pokrstil priamo pápež. Nečudo, že chlapec s takým pohnutým osudom videl svoj život v službe iným. Najprv pôsobil v chráme ako lektor, potom ho pápež poslal už ako kňaza do mesta Vercelli. Tu sa po smrti biskupa stal vo veku štyridsiatichsiedmich rokoch biskupom Eusébius, lebo bol z kňazov najobľúbenejší pre skromnosť a nábožnosť. Kto trpel v detstve, ten vie, čo je pokora. Pritom nový biskup Eusébius mal vzácny dar šíriť pokoj. Ten dôležitý pocit, aký potrebuje človek k životu. On sám bol o pokoj kruto oberaný od detstva. Kresťanstvo už bolo slobodným náboženstvom, ale ani potom nemal vercellský biskup pokoj.
Čo nezmohli pohania v boji proti kresťanstvu, to začali podkopávať poblúdení kresťania, takzvaní ariáni priamo v cirkvi. Ariánov podporoval nový cisár Konštancius, lebo si myslel, že cez nich získa vplyv na menovanie cirkevných predstaviteľov a tak upevní panovnícku svetskú moc nad poddanými. Vtedy vrcholil spor o alexandrijského biskupa svätého Atanáza. Ariáni chceli cez cisára dosiahnuť, aby ho z cirkvi vyobcoval sám pápež. Na Atanáza sa vznieslo množstvo lží. Dokonca ho krivo obvinili aj z vraždy. Preto cisár inicioval, aby bol zvolaný cirkevný snem do Milána. Tu Konštancius z cisárskej moci biskupom nariadil, aby odsúdili Atanáza. Traja biskupi Eusébius, Lucifer a Dionýz to odmietli. Za to ich priamo zo snemu odviedli do vyhnanstva.
Eusébius skončil v Palestíne. Tu mal chvíľu šťastie, lebo býval u zbožného kresťana - veľmoža Jozefa, ktorý zomrel a Eusébiovo vyhnanstvo sa zmenilo na peklo. Vyťahovali ho v noci z domu, vláčili ho po uliciach mesta ako zločinca, zatvárali ho do väzníc. Zatiaľ veriaci na Eusébia nezabúdali. Pápež mu poslal list, v ktorom mu gratuloval, že môže pre Krista trpieť. Z mesta Vercelli mu posielali peniaze, aby vyhnanstvo prežil. Zároveň veriaci chodili v smútočných čiernych šatách na znak odporu proti novým poriadkom, ktoré zaviedol cisár.
Šesť rokov bol Eusébius v palestínskom vyhnanstve vydaný na pospas častým väzneniam a prenasledovaniam. Pravidelne mu vykrádali byt, aby nemal z čoho žiť. Potom cisár Konštancius zomrel. Na jeho miesto nastúpil cisár Julián Odpadlík, ktorého volali tak preto, lebo si ľahol do vykopanej jamy a nechal sa postriekať krvou z býka, aby zmyl zo seba svätý krst. Julián chcel zaviesť naspäť pohanstvo a samého seba vyhlásil za pontifexa maxima - teda najvyššieho kňaza pre pohanov. Zrušil však vyhnanstvo biskupom. Eusébius sa vrátil do biskupstva vo Vercelli, kde ďalej bojoval proti ariánom, až vo veku osemdesiatosem rokov zomrel v auguste v roku 371.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára