3. august

Peter Julián Eymard

Svätý Peter Julián Eymard mal heslo:
"Ježiš je tam, teda všetci k nemu."
Eymardovým cieľom bolo priviesť čo najviac ľudí k Oltárnej sviatosti. Už od detstva sa jej klaňal dlhé hodiny v kostole pri adorácii. Staršej sestre, keď šla na prvé sväté prijímanie, pošepol, nech sa modlí, aby sa stal kňazom. Lenže sa narodil v roku 1811 vo Francúzsku v rodine chudobného remeselníka. Jeho otec teda o kňazskej službe pre syna nechcel ani počuť. Potreboval doma pomocníka. Preto dal Petra vyučiť. Peter si nemohol priamočiaro zvoliť cestu životom ako mnohí mladí ľudia. Musel urobiť, ako chcel otec. Nevzdával sa.
Našiel čítanku z latinčiny a začal sa z nej sám učiť túto kňazskú reč. V sedemnástich rokoch mu zomrela matka a o rok na to nakoniec otec privolil, aby sa syn prihlásil medzi Oblátov Nepoškrvneného počatia. Tu v noviciáte získal presvedčenie, že ak chce dobre slúžiť Bohu, musí vstúpiť do kňazského seminára. Aj sa doňho prihlásil do Grenoblu, ale miestny pán farár mu odmietol dať odporúčajúci list.
Peter Julián Eymard sa nedal druhýkrát odradiť. Vybral sa do Grenoblu sám. Tu získal odporúčanie priamo od zakladateľa Oblátov Panny Márie Eugena de Mazenod. Príbeh svätého Petra Juliána Eymarda nám hovorí o tom, že prekážky nás niekedy vedú ku krajším víťazstvám, ak sa nevzdáme. Veď napriek odporu otca, ba aj miestneho farára, sa stal nakoniec kňazom vo veku len 23 rokov. Takže nič nestratil, ale naopak, veľa získal. Stal sa farárom v Monteynarde, kde ho farníci tak milovali, že všetci do jedného chodili na Veľkú noc na príjmanie.
Eymard sa snažil, aby ľudia chodili na poklonu k Božiemu telu každý deň. Táto predstava mu nedávala spávať. Preto opustil farnosť a šiel do kláštora Maristov v Lyone. Tu noviciát nedokončil. Jeho bývalí farníci chodili žiadať, aby sa vrátil na faru ako kňaz, ale Petrovi nadriadení ho vymenovali predčasne ani nie po roku za špirituála kolégia v Belley. V kolégiu zistil, že seminaristi majú slabú disciplínu a celé kolégium bolo v zúfalom stave. Aby toho nemal málo, prevzal aj vedenie tretieho rádu Panny Márie a všetky úlohy zvládol s takou energiou, že už ako tridsaťpäťročný sa stal generálnym vizitátorom celého rádu.
Tu ho zastihol revolučný rok 1848, keď ho chceli občania v Lyone lynčovať len preto, že bol kňazom. Lenže z revolučného davu niekto zistil, že je to Peter Julián Eymard. Lynčovanie rýchlo skončilo. Naopak, zmenilo sa na oslavy, čo aj dnes v nás vzbudzuje úžas. Predtým rozzúrený dav zrazu viedol kňaza až k dverám kláštora a kričal:
"Nech žije páter Eymard!"
Taká bola láska, ktorú ako kňaz rozdal ľuďom a tá sa mu vrátila v ťažkých revolučných časoch. Eymard ani u Maristov nebol spokojný. Stále sa mu videlo, že Oltárna sviatosť - teda premenený Ježiš, musí byť inak uctievaná. V roku 1856 sa úplne rozhodol a dosiahol zrušenie sľubov u Maristov. Založil vlastnú rehoľnú kongregáciu Najsvätejšej Otlárnej sviatosti.
Maristi boli urazení. Kládli mu mnohé prekážky. Až po dvoch rokoch získal prvé dva domy pre dve rehole. Založil aj ženskú odnož na čele s Margitou Guilletovou. Prišla nečakaná pochvala. Priamo od pápeža, ktorý kongregáciu s mužskou a ženskou odnožou schválil v roku 1863. Vtedy sa Peter pokúsil o nemožné. Chcel odkúpiť od Turkov v Jeruzaleme dom, v ktorom bolo večeradlo Pána, kde sa konala Posledná večera a Ježiš ustanovil Oltárnu sviatosť. Jeho túžbu aspoň zčasti naplnil Ján Pavol II., ktorý ako prvý v dejinách v roku 2000 slúžil vo Večeradle svätú omšu, keď túto budovu dnes vlastní Izrael.
Svätý Peter Julián Eymard sa dočkal rozvoja svojho rádu a zomrel v auguste v roku 1868 vo veku päťdesiatsedem rokov.

Stanislav Háber

(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)