1. september
Michal Ghebre
Dnes má sviatok blahoslavený mučeník z Etiópie Michal Ghebre. V tejto africkej krajine bolo kresťanstvo už od tretieho storočia. S ním sa v krajine rozšíril monofyzitický blud, ktorý odsúdil všeobecný cirkevný snem v Chalcedóne už v roku 451, lenže v Etiópii pretrval až do dnešných čias v podobe tzv. koptického náboženstva. Je to síce kresťanská viera, ale presiaknutá množstvom povier a bludov. Kňazi sa smú ženiť a pestuje sa mnohoženstvo, či rýchle a ľahké rozvody. Ženy sa do manželstiev často kupujú a predávajú ako dobytok, pričom kňazi domorodcom v chrámoch veštia a zaoberajú sa inými bludnými náukami. Ich najvyšší predstaviteľ má funkciu pomenovanú ako Abun Salam.
Vždy, keď sa v Etiópii podarilo misionárom obnoviť pôvodnú kresťanskú cirkev, koptskí kňazi využívajúci štátnu moc prelievali nevinnú krv. K zmenám v Etiópii začalo prichádzať až v 19. storočí, keď sa misionárom podarilo založiť pevné základy kresťanského učenia. Veľkú zásluhu na tom má Michal Ghebre. Narodil sa v roku 1791 v Dibo. Do desiatich rokoch pásol otcove ovce, ale potom začal chodiť do škôl. Ako dvadsaťpäťročný vstúpil do potského kláštora. Nevedel sa zmieriť s poznaním, ktoré získal. Od narodenia bol slepý na ľavé oko, ale jeho vášňou sa stalo hľadanie pravdy. Preskúmal v Etiópii všetky staré písomnosti. Z nich pochopil, že koptské náboženstvo začínalo úplne inak. Bol výborným znalcom Svätého písma a ovládal aj starý etiópsky náboženský jazyk, v ktorom dokázal čítať vzácne písomné pamiatky. Nečudo, že ho v celej Etiópii poznali ako abba - teda učenca.
Michal Ghebre neustával v hľadaní pravdy a keď mal štyridsaťtri rokov, spoznal skutočného kresťana, misionára a svätca Justína de Jakobis. Ten vysvetlil etiópskemu mníchovi bludy, ktoré sa učili stáročia v Etiópii a naopak, Michal Ghebre mu prekladal vzácne etiópske literárne a náboženské texty. Vtedy Ghebre takto charakterizoval sám seba:
"Hľadám žriedlo pravdy, ale nachádzam iba potôčiky pošpinené nenávisťou a bratskými bojmi."
Pre Michala bolo pôvodné kresťanstvo tým žriedlom pravdy, ktoré sa z Etiópie stratilo. Vedel o ňom skôr, než sa stretol so svätým Justínom, lebo ako učenec mal už preštudované všetky staré spisy. Justína de Jakobis požiadali, hoci bol kresťan, aby šiel do Egypta do Káhiry žiadať tamojšieho koptského patriarchu o pridelenie nového koptského predstaveného Abuna Salama do Etiópie. Justín súhlasil pod podmienkou, že etiópske posolstvo pôjde aj do Ríma k pápežovi. Spolu s ním sa tam dostal aj Michal Ghebre, ktorý zistil, že nový Abun Salám je pre Etiópiu nešťastím a aj mu to povedal. Po návrate sa Abunovi Salamovi podarilo etiópskeho cisára presvedčiť, že všetky kresťanské sekty musia byť koptského obradu, aby štát získal blahobyt a nebol nábožensky rozdelený.
Michal Ghebre sa ocitol s hŕstkou kresťanov vo väzení. Justína de Jakobis z Etiópie vypovedali. Cisár navedený Abun Salamom odsúdil Ghebreho na trest smrti zastrelením. Veľvyslanci európskych štátov presvedčili cisára, aby svätého mnícha nezavraždil. Nuž bol Ghebre odsúdený na doživotné väzenie. Vo väzení rozširoval kresťanstvo. V listoch de Jakobisovi pokorne písal, že pre svoju hriešnosť nie je hodný mučeníckej smrti:
"Modlite sa otče, aby sme sa stali hodnými pokračovať v tejto kázni až do smrti."
Dočkal sa mučeníctva. Vo väzení podľahol mučeniam a zomrel v roku 1855, hoci predtým sa mu zázračne zacelili rany na jeho tele, o čom sa dozvedela celá Etiópia. Cisár, ktorý ho mučil, o dvanásť rokov na to spáchal samovraždu. Svätý Justín de Jakobis sa potom do Etiópie vrátil už v hodnosti biskupa, aby pokračoval v diele svätého Michala Ghebre.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára