haber-stanislav: Metro v Holíči je najstarším na svete

Metro v Holíči je najstarším na svete

"Holíč má najstaršie metro na svete," tvrdí turistická sprievodkyňa na holíčskom zámku pani Zuzana Poláčková. Vychádza pritom z údajov francúzskeho vedeckého časopisu, ktorý sa zaoberal historickými stavbami na svete. Primátor Holíča pán Mgr. Zdenko Čambal sprievodkyňu dopĺňa: "To, že na Slovensku sa veľa o našom zámku nevie, neznamená, že ho nepoznajú ako unikátnu stavbu v rámci histórie odborníci vo svete."

Jediný vodný zámok

Vodný zámok v Holíči je jediný svojho druhu na Slovensku. Dnes sú v podzemí sprístupnených takmer tisíc metrov podzemných chodieb. A tie boli stavané tak, aby sa do nich zmestil kôň s bričkou. Je teda jasné, že sa taká doprava v podzemí v Holíči prevádzala minimálne v smere na kazematy, teda v smere na obranné valy v rámci zámku. Preto tvrdenie francúzskeho vedeckého časopisu nemusí byť pritiahnuté za vlasy. Vie sa, že chodby vedú po technických stavbách zámku a časť z nich má viesť aj do mesta. K cintorínu, do kostola a jedna vetva aj mimo Holíča. A brička s koňom prevážala tovary a ľudí v podzemných chodbách už v čase, keď zámok v 18. storočí prešiel pod správu Habsurgovcov, teda o storočie skôr, ako vzniklo oficiálne známe najstaršie metro na svete v Londýne.

Holíč by sa tak mohol stať perlou Slovenska v rámci cestovného ruchu. Má na to všetky predpoklady. A predsa mu čosi chýba. Primátor mesta pán Mgr. Zdenko Čambal vyratúva: "Na obnovu zámku by sme potrebovali okolo 33 miliónov eur, ktoré nám nik nedá," napriek tomu je však rád, že získavajú aspoň granty z európskych zdrojov. Posledný z Regionálneho operačného programu vo výške cez dva milióny eur.

Ukradnuté pamiatky

"Takto postupne zámok obnovujeme," vysvetľuje pán primátor. Mestečko Holíč má 11 tisíc obyvateľov, ktorý žijú tereziánskou tradíciou. Prvý hrad tu postavili arpádovci v 11. storočí, neskôr vyhorel, v 14. storočí ho vlastnil Matúš Čák Trenčiansky, kedy začala výstavba podzemných chodieb. A od roku 1736 sa stal letným sídlom Márie Terézie.

"Po bratislavskom hrade je to druhé a už posledné cisárske sídlo na Slovensku," prízvukuje pán Čambal historický význam zámku. Stavbou sa podobá na cisárske sídla vo Viedni, k akým patrí svetovo známy zámok Schönbrunn. Žiaľ, ako dodáva pán primátor: "Interiér bol po vojne rozkradnutý. Dnes bežne na českých a moravských zámkoch či hradoch nájdete cedule s oznamom, že vystavované pamiatky pochádzajú zo zámku v Holíči."

Štyristo hostí v sto izbách

Manžel Márie Terézie v Holíči rozvíjal ako podnikateľ manufaktúry. Fajansa od čias Františka Štefana Lotrinského sa vyrába v Holíči dodnes. Vodný zámok Márie Terézie v lete privítal aj 400 hostí na dovolenku, keďže mal až sto obytných miestností. Dnes majú reprezentatívny charakter zatiaľ len bývalé technické budovy vďaka renovácii z európskych fondov. Pán primátor je hrdý na priestor dlhý 90 metrov, ktorý slúži ako na kultúrne akcie, tak aj na slávnostné zasadnutia mestských poslancov.

Staršie priestory ako čínska sála či hradná kaplnka s výbornou akustikou sú však tiež vyhľadávané najmä na svadby, aj keď ešte renováciou neskončili. Primátor pán Čambal ukazuje, že z kaplnky si za socializmu, žiaľ, urobili kino a na oltári premietali filmy. Z najhoršieho zámok už v Holíči dostali, vypratali sute, opravili strechu, napustili kanál, kde je dnes ako zdôrazňuje pán primátor živá voda z miestneho potoka. Vďaka predvstupovým fondom EÚ sa na vodnej priekope aj člnkuje.

Podnikanie bokom

O tereziánskej tradícii v meste hovorí aj správca rímsko - katolíckej farnosti premonštrán pán páter Matúš Milan Kováč: "Čo negatívne ovplyvňuje život ľudí, je zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Ak šla žena do penzie v 54 možno v 55 rokoch, mala šancu doopatrovať ešte vlastných rodičov a postarať sa aj o vnúčatá, čím odbremenila mladé rodiny od starostí. Teraz po 60-tke už ľuďom väčšinou rodičia nežijú a vnúčatá sú odrastené; a tak sa z rodín starostlivosť o seniorov prenáša na domovy sociálnych služieb. Navyše mladí, a to najmä vysokokvalifikovaní ako trebárs lekári, radšej odchádzajú za prácou do zahraničia."

Areál zámku je centrálnou zónou Holíča. Nečudo preto, že keď odpredávali starú škôlku stojacu hneď oproti zámku, mali mestskí politici podmienku: "Nič iné ako domov sociálnych služieb sa tu nehodilo, žiadne iné podnikateľské aktivity," vysvetľuje pán primátor Zdenko Čambal.

Čas je najdrahšia komodita

Nezisková organizácia Senior dom Terézia vyhovela podmienke mesta a získala príspevok z európskych fondov. Dnes na mieste bývalej škôlky stojí moderný komplex budov určený na život pre dôchodcov. Pán primátor sa tu stretol so svojou bývalou učiteľkou pani Boženou Nitschneiderovou.

Do domu seniorov 86 ročnú mamičku priviedol jej syn PaeDr. Vladislav Liščák: "Bývame v Bratislave, mama kúsok odtiaľto má byt v Holíči a s paličkou sa jej už ťažko chodilo. Tu má známe z Holíča a brat býva tiež neďaleko, čiže bude o mamu dobre postarané, keďže na ňu dozrú 24 hodín cez deň, na čo my čas v rodine nikto nemáme."

Pomoc v danú chvíľu

Dom seniorov Terézia je moderná stavba, v ktorej je veľa priestoru a vznikli tu zaujímavé vnútorné prepojovacie chodby. Tie sú akýmisi oddychovými zónami, ak vonku prší. Posedieť si tu prišla aj 87 ročná pani Štefánia Greňová, ktorá vychovala deväť detí. Na izbách a aj chodbách sú moderné komunikačné prostriedky a každý má zavedený televízor, či pripojenie na internet.

Riaditeľka neziskovej organizácie Dom seniorov Terézia pani Ing. Marta Tomčíková prežíva strasti a slasti osudov spolu so svojimi klientmi: "Máme klientku, o ktorú sa ako o chorú roky staral manžel, ktorý však náhle zomrel. Jej syn nevedel, čo skôr. Potom je tu pani, ktorá bola dlhoročne psychicky a, žiaľ, aj fyzicky týraná vlastným blízkym príbuzným, kým našťastie nezasiahol sociálny odbor mesta. Báli sme sa, ako si tu zvykne a dnes patrí k našim najobľúbenejším bývajúcim. Snažíme sa pomôcť vtedy, keď je to potrebné."

Kvetinková víla

Na jednej z terás sa pani Tomčíková prihovára takmer 92 ročnej pani Márii Svobodovej: "To je naša kvetinková víla. Stále sa zvŕta napriek vysokému veku okolo kvetín a ešte aj mne ich donesie čerstvé nastrihané do vázy do pracovne."

"Kto má rad kvety, má rád ľudí," vraví pani Mária Svobodová a dodáva: "Ja som 38 rokov pracovala v cukrárni v Holíči. Nebohý manžel bol záhradník a ja som mu pomáhala, viazala, sadila, strihala, upravovala všetko, čo bolo treba."

Pán Ján Kocian má 88 rokov a so svojou družkou pani Annou Molnárovou žili v Bratislave. Dnes hovoria, že bývanie je tu v Holíči skutočne na úrovni. Skúšali hľadať rôzne domovy, ale len tu v Holíči našli taký, kde im vyhovuje najmä prispôsobenie priestorov na bezbariérovom princípe.

Bez práce je nuda

Domov má tri jedálne, ale len jednu pani Evu Mikitkovú, o ktorej by nik nepovedal, že keď nastúpila do domova sa práve ona stane jeho neoddeliteľnou súčasťou. Každé ráno, na obed a večer dobrovoľne pomáha ošetrovateľkám, hoci sama je po mozgovej príhode a ukladá príbory, zalieva kávu, nosí čaj, lebo ako hovorí: "Každý človek potrebuje pomoc a ja to rada robím, lebo mi čas rýchlejšie ujde, ale nezdržujte ma, ešte mám robotu," smeje sa spolu s pani riaditeľkou, ktorá o nej ešte hovorí: "Aj nám hlási, ak niečo chýba, že už servítky dochádzajú, tak ju to baví a napĺňa."

Kvetinková víla pani Svobodová zdôrazňuje: "Čo ma tu veľmi prekvapilo, bol výber personálu. Akí sú všetci mladí a pritom ochotní pomôcť." Pani riaditeľka Tomčíková vysvetľuje: "Využili sme program z Európskeho sociálneho fondu na zamestnávanie mladých do 29 rokov a podarilo sa nám nájsť takých ochotných pracovníkov, že nám ich každý závidí. Príležitosť dostali aj občania rómskej národnosti, z ktorých prácou sme veľmi spokojní."

Práca vďaka eurofondom

K mladým zamestnancom patrí aj opatrovateľka pani Bc. Miroslava Kubišová: "Hoci som mala prvý stupeň vysokej školy, prácu som si nevedela nájsť, až kým som nedostala túto príležitosť. So starkými sa často smejeme ako aj minule, keď jedna pani prišla z kostola a zistila, že nemá okuliare. Hneď sa chcela po ne do chrámu vrátiť, pritom si ich ešte pred odchodom do kostola zabudla na izbe. Tak som za ňou bežala, aby nechodila zbytočne a veľmi sme sa na tom spolu nasmiali."

Seniori väčšinou všetci dlho pracovali a ani dnes neobsedia. Pani Kamila Hauerová bude mať 90, ale papuče si najradšej pletie sama: "Som dvojnásobná vdova. Mám štyroch synov a vždy som tvrdo pracovala. Ani tu nemôžem byť bez práce, tak aspoň štrikujem."

Škôlka pre seniorov

Sociálna pracovníčka pani Mgr. Denisa Višváderová si vzdychne: "Máme tu takmer klub vdov. Vidno, že je pravdou, že ženy žijú dlhšie. Preto, aby kvalita ich života bola čo najlepšia, vymýšľame pre nich rôzne predmety činností, aby si precvičovali mozog. Na konci školského roka som počula, ako si šuškajú, že by aj vysvedčenie mohli dostať. Tak som ich prekvapila a každá z nich ho odo mňa dostala. Všetky mali samé jednotky, veľmi sa tešili."

"Sme taká seniorska škôlka," smeje sa 81 ročná pani Oľga Marková z Holíča, ale hneď zvážnie: "S manželom som žila 62 rokov, keď zomrel. Keby som zostala sama doma, bola by len depresia. Bolo to pre mňa vykúpením prísť medzi ľudí a nebyť doma medzi štyrmi stenami so svojimi bolesťami." Pani Andela Tokošová má 85 rokov a hovorí, že „keby sme mali doma výťah, ani tu neprídem, ale bez výťahu je na vozíku ťažko. Tu mám navyše s výťahom aj výhľad na zámok. Syn je už tiež na dôchodku, čiže potrebujem pomoc od iných a tu som ju našla. Sú tu všetci veľmi milí.“

Zachránili jej život

Pani Helena Zháňalová tiež pôvodom z Holíča začala v domove opäť chodiť po účinnej rehabilitácii: "Keby som zostala doma, len by som deti obťažovala. Nemohli by sa mi tak venovať ako tu, veď majú zamestnanie, rodiny."

Doslova život zachránili aj najstaršej obyvateľke domova 94 ročnej pani Marte Pihorňovej. Jej dcéra pani Viera Proxová žije v Bratislave a druhá pani Svetluša Elhotová dokonca až v Prahe. Ich mamička však bola v Holíči, kde keď doma odpadla, nemal sa kto o ňu postarať, a kým by tie dve prišli, bolo by možno aj neskoro. Tu zrazu sa pani Pihorňovej po opustení nemocnice na vlastnú žiadosť stav rapídne zlepšil a dcéry si starostlivosť o mamu v domove nevedia vynachváliť.

Návraty z Ameriky

Vrchná sestra pani Bc. Jana Kuníková hovorí, že zdravotné stredisko majú blízko pri domove a sanitky objednávajú klientom aj na bežné vyšetrenia v nemocnici: "Voľakedy boli tri generácie v jednom dome, dnes, keď ľudia splácajú hypotéky, nemôžu si dovoliť zostať doma a ani platiť pre seniorov opatrovníka. Sú dôchodci, ktorí sa k nám tešia a tí sa ľahko adaptujú. Potom sú tí druhí, ktorým je ľúto za vlastným domovom a trvá im to oveľa dlhšie."

Z najväčšej diaľky do Holíča do domova prišli pani a pán Oľga a John Pánikovci z USA. Dožiť na Slovensku sa im videl byť dobrý nápad. Pán John Pánik odišiel zo Slovenska, keď mal jedenásť rokov a v USA prežil 60 rokov. Dnes žije v domovine a spolu s manželkou sú obaja veľmi spokojní so starostlivosťou.

Za obed čokoláda

"Nik by im nedal šancu získať prax tak ľahko," hovorí o mladých kuchároch pani riaditeľka Tomčíková. A oni to aj sami potvrdzujú: "Mali sme len prax zo školy," vraví 21 ročný pán Peter Prušanský: "Šancu na stále zamestnanie mám vďaka eurofondom."

Rovnakú skúsenosť má jeho spolužiak tiež vyučený kuchár pán Patrik Daniel pôvodom z blízkej Skalice: "Tiež som bol nezamestnaný a najhoršie bolo, že sme mali len školskú prax." Starkým však to, čo navaria, veľmi chutí. Neraz sa im stane, že im s poďakovaním za dobrý obed prinesú aj čokoládu. Z európskych fondov je aj vybavenie práčovne, kde pracuje pani Margita Poláková: „Som veľmi spokojná, že mám prácu v Holíči, odkiaľ pochádzam a nemusím dochádzať niekam inam.“

Rodisko vidí z okna

Zo Skalice do Holíča dochádza zasa účtovníčka pani Ing. Petra Sedláčková: "Pre mladých do 29 rokov je veľký problém zohnať prácu. Preto som veľmi vďačná, že sa mi to cez úrad práce podarilo a zo Skalice je to kúsok, iba sedem kilometrov."

Najstaršie nasťahovaným párom sú v domove manželia pani a pán Helena a Rudolf Blinkovci. Pani Helena Blinková sa na zámku v Holíči kedysi narodila: "Môj starý otec, u ktorého moji rodičia bývali po svadbe, pracoval na zámku ako hospodár," vysvetľuje pani Blinková. Dnes sa na zámok pozerá z okna svojej izby. Jej manžel pán Rudolf Blinka dodáva: "Ja som z Moravy, ale už som Holíčan, lebo je to senzačné, ako sa tu o nás starajú a parádne máme aj všetky priestory s vybavením."

Ihriská od premiéra

Myslia však aj na mladý personál. Preto v domove majú svoje šatne so sprchami a prezliekárne.

Primátora pána Zdenka Čambalu teší, že z Regionálneho operačného programu boli úspešní nielen pri staršej, ale aj najmladšej generácii: "Podarilo sa nám uspieť s dvomi projektami rekonštrukcie našich dvoch základných škôl."

"Vďaka tomu, že v Holíči bolo výjazdové zasadnutie vlády, pán premiér Robert Fico prispel zo svojej rezervy na výstavbu našich nových ihrísk a aj štadióna," vyratúva pán Čambal.

Strechy šetria peniaze

V jednej a aj druhej základnej škole študuje po približne päťsto žiakov. Holíč sa nachádza v Atle rómskych komunít a nevymiera aj vďaka premyslenej politike, keď byty prideľujú aj cezpoľným z okolitých dedín. Pred dokončením majú nových 44 bytových jednotiek a rekonštruovaná bola aj miestna materská škola.

"V dezolátnom stave boli najmä naše strechy," spomína si na čas pred rekonštrukciou riaditeľka materskej školy pani Dáša Sládková: "Rekonštrukcia nám veľa ušetrila na energiách, vďaka čomu sme mohli obnoviť vnútorné zariadenia."

Jediný veterný mlyn

V Holíči žije štvorpercentná rómska menšina, s ktorou podľa pána primátora nemajú väčšie problémy. Aj v materskej škole si ho našli hneď dvaja malí chlapci Darius a Dušan, ktorí pána primátora začali nahovárať, aby sa s nimi na chvíľu v škôlke pohral s autíčkami.

Holíč priam dýcha históriou. V mestečku majú okrem zámku aj ďalšiu raritu v podobe veterného mlynu holandského typu. Je jediným svojho druhu na Slovensku. Pri ňom sa v lone prírody konajú rôzne podujatia ako vatra Ústavy SR a iné.

Dôležitá obnova

Na prvenstvo v rámci sveta v prípade holíčského metra pod zemou vodného zámku v Holíči však ťažko iná atrakcia zvíťazí. Na zámku sa každú chvíľu koná nejaká akcia. Od pivných slávností cez ohňostroj na Silvestra, či na Tereziánskych slávnostiach, až po vystúpenia rôznych kapiel, či Deň strašidiel.

Labyrint chodieb pod zemou skrýva ešte veľa tajomstiev. Podľa viacerých legiend mali chodby viesť až do blízkych Kopčian k najstaršiemu dochovanému kostolu na území Slovenska z 8. storočia z čias Veľkej Moravy ku kostolu sv. Margity Antiochijskej. Zatiaľ sa tieto dohady nepodarilo potvrdiť. Obnova zámku v Holíči má však jednoznačne nadregionálny význam.

Prioritná os 3 – Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu

Cieľom osi 3 je zvýšenie kvality služieb poskytovaných pamäťovými a fondovými inštitúciami na miestnej a regionálnej úrovni prostredníctvom ich rekonštrukcie, rozširovania a modernizácie, vrátane obstarania ich vybavenia a revitalizácia významných pamiatkových objektov v súvislosti so zachovaním kultúrneho dedičstva a jeho využitia v kultúrno-poznávacom cestovnom ruchu.

EÚ zdroje (EFRR, ESF)

2 115 855,09 eur

Začiatok a ukončenie realizácie projektu

10/2009 – 09/2012

Os 2 – Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnoprávne ochrany detí a sociálnej kurately

Cieľom osi 2 je zvýšenie kvality poskytovaných služieb v sociálnej oblasti prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania, modernizácie a budovania zariadení sociálnych služieb a zariadení na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vrátane obstarania ich vybavenia.

EÚ zdroje (EFRR, ESF)

2 143 144,53 eur

Začiatok a ukončenie realizácie projektu

05/2010 – 02/2013

OS 1 – Infraštruktúra vzdelávania:

Cieľom osi 1 je zvýšenie kvality poskytovaných služieb v oblasti vzdelávania prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania a modernizácie predškolských zariadení, základných škôl a stredných škôl, vrátane obstarania ich vybavenia.