haber-stanislav: Senecké jazerá s vodou z eurofondov

Senecké jazerá s vodou z eurofondov

„Voda je tady výborná,“ hovorí desaťročný Tonda z Brna na brehu Slnečných jazier v Senci.

„My jsme tu chodili, ještě před 25 letmi s našima rodiči a teď jsme tady s našima dětmi,“ potvrdzuje jeho mamička pani Michaela Šulová: „Přitom jde o písčité jezero, které je tak samočistíci. Když vyjedeme z Brna oblečeni, pak se tady vyzlíkáme. V Senci je stále tepleji. Jezdíme taky k moři, ale raz ročne též na Sluneční jezerá.“

O projekty sa starajú

„Přijeli jsme tradičně na týden,“ dopĺňa ju jej manžel pán Antonín Šula. „Perfektně to tu vyčistili, tý jezerá jsou skutečně se supr vodou. U nás mají na rybnících moc sinic a taky je u nás o moc chladněji.“

Z európskych fondov z Operačného programu Bratislavského kraja získali v Senci pomoc na odstránenie nánosov na dne tunajších jazier: „Pomoc prišla vo výške vtedajších 120 miliónov korún (okolo 4 miliónov eur) a odvtedy sme zrevitalizovali aj všetky pláže,“ vysvetľuje primátor Senca pán Ing. Karol Kvál ako sa snažia zveľaďovať pomoc z európskych fondov, ktorú získali už pred viac ako piatimi rokmi. A teda projekt slúži naďalej, lebo ho udržujú a zveľaďujú. Súkromní poskytovatelia ubytovania, či reštauračných a športových služieb museli upraviť vlastné projekty podľa súhlasu mesta.

Vždy pribúdajú novinky

„Každý rok jako tady přijdeme, nájdeme zde něco novýho,“ hovorí pani Jitka Rujbárová tiež z Českej republiky dôvod, prečo sa sem opakovane vracia spolu s rodinou.

Z Operačného programu Bratislavského kraja získali v Senci pomoc aj pre nové tri projekty v programovacom období 2007 – 2013. Novú tvár dostalo Farské námestie pred kostolom sv. Mikuláša, čo sa páči najmä domácim, ale aj turistom.

„Farské námestie sme dotvorili spolu s prostriedkami mesta, keďže sme tu postavili nový Dom smútku,“ ukazuje primátor pán Karol Kvál.

Burina medzi porazenými

Celkovo vďaka Európskemu regionálnemu fondu pribudlo množstvo zelene, nové lavičky, smetné koše, úsporné lampy, ktoré priestor v noci presvetlili, ale zároveň aj usporia značné množstvo elektrickej energie a vytvorilo sa nové parkové oddychové miesto pre ľudí.

Pán primátor hovorí: „Do rekonštrukcie tu bolo všetko zarastené burinami so starým dreveným plotom, ktorý sme odstránili a celý priestor otvorili, aby bol prepojený aj s farou a kostolom. Zeleň sa obnovila aj s novým automatickým zavlažovacím systémom.“

Baník na dôchodku z Ostravy pán Jiří Flek má 71 rokov: „Dovolená vyjde v Senci levněji, než u moře. Byl jsem tady i s vnukama, kterým se zde taky moc líbilo.“

Z mesta do mesta

Z centra mesta na Slnečné jazerá premáva detský vláčik, ktorý obľubujú najmä rodiny s deťmi. Rodina Novotných z Čiech si ho pochvaľujú: „Již jsme byli dvakrát na vláčku v centru a pak zpátky k jezerum.“

„Hlavná klientela sú Česi a Moraváci,“ vymenúva riaditeľ Správy cestovného ruchu mesta Senec pán Ing. Róbert Podolský: „Náš kemp patrí k najlepšie vybaveným na Slovensku a monitorujú ho aj holandské spoločnosti, ktoré ho odporúčajú svojim klientom.“

„Kedysi bol Senec do roku 1989 dovolenkovým miestom v rámci Česko – Slovenska. Dnes majú ľudia viac možností cestovania a pri mori sú za šesť hodín, takže sa musíme snažiť turistov udržať viac ako inokedy. Momentálne sa návštevnosť Slnečných jazier pohybuje na najvyšších číslach, aké sme kedy dosiahli, keď je to okolo 800 tisíc návštevníkov ročne,“ dodáva pán primátor.

Prichádzajú z celého Slovenska

Okrem Farského námestia centrum dotvára samostatný projekt parku oddychu: „Pôvodne som pochyboval, či sa nám do parku oddychu budú chodiť deti hrávať, lebo hneď vedľa sú Slnečné jazerá, ale záujem verejnosti nás príjemne prekvapil,“ ukazuje pán Kvál na park, kam chodievajú najmä mamičky s ratolesťami.

Senec má takmer 18 tisíc obyvateľov. Za posledných desať rokov sa počet zvýšil o dve tisíc päťsto ľudí. Tri základné školy a päť materských škôl praskajú vo švíkoch. Vďaka blízkosti Bratislavy, sa nezamestnanosť v Senci pohybuje okolo 5 percent a sťahujú sa sem najmä mladí z celého Slovenska. Navyše je tu vybudovaný veľký logistický park, ktorý v Senci priamo ponúka možnosti zamestnania.

„Park oddychu vznikol z európskych zdrojov a k nemu sme za mestské prostriedky zrenovovali amfiteáter s kapacitou 1300 miest,“ ukazuje riaditeľ Mestského kultúrneho strediska pán Mgr. Peter Szabo. „Náš amfiteáter má modernú digitálnu techniku a preto dokážeme v premiére uviesť film veľmi rýchlo. Vo štvrtok premierujú svetovú novinku v New Yorku a za dva dni v sobotu u nás. Vďaka tomu dokážeme zabezpečiť vysokú návštevnosť filmových predstavení.“

Premietač pán Štefan Doktor ukazuje: „Na tejto starej premietačke na kotúčové filmy som pracoval šesť rokov. Na digitálnu techniku som však už tiež zvyknutí, veď na nej premietam už dva roky.“

V roku 1994 vďaka nadšeniu ľudí vznikol Športový klub SFM (senecké futbalové mužstvo), ktorý má dnes moderný štadión z druhej strany parku oddychu. Za ten čas seniori hrajú druhú národnú ligu, majú dve dorastenecké a štyri žiacke mužstvá, takže ho využíva okolo 300 aktívnych športovcov.

Park oddychu má prísny poriadok, podľa ktorého je tu vstup psom a cyklistom zakázaný, nesmie sa tu fajčiť a ani poškodzovať osadené atrakcie. Mamičky s malými ratolesťami to veľmi oceňujú: „Deti tu môžu pokojne behať bosé,“ teší sa pani Hermína Szabová so svojou dcérkou.

Ďalšia z mám pani Ingrid Nociarová dodáva: „Zvykla som si sem chodiť už počas tehotenstva, lebo tu nikdy nebol žiaden hluk a neporiadok. Dnes sem chodím so synom Miškom, ktorý sa tu rád hráva.“

Pani Ivete Gordáčovej dieťa práve zaspalo: „Chodím ho sem uspávať v kočiari najmä doobeda, keď je najväčšia idyla. Nechodia sem žiadni tínedžeri a nik tu nefajčí.“

Rovnako pekne, aj keď oveľa rušnejšie je v centre mesta na námestí 1. mája, ktoré bolo rekonštruované z Európskeho regionálneho fondu ešte v rokoch 2005 až 2007. Pani Lucia Gočová si vyšla na prechádzku práve sem so svojimi dvomi deťmi: „Prisťahovali sme sa do Senca pred 8 rokmi z bratislavskej Petržalky práve preto, že je tu príjemnejšie prostredie na výchovu detí.“

A priamo tu na námestí 1. mája sídli aj budova Mestského kultúrneho strediska, v ktorej hale sa nachádzajú originály historických sôch z mesta. Na pôvodných miestach ich nahradili kópie, aby sa originály zachovali aj pre ďalšie generácie.

„Vstupná hala do Mestského kultúrneho strediska je našou pýchou,“ ukazuje pán primátor na zrekonštruované priestory. Na budovu takisto získali prostriedky ešte z predchádzajúceho programovacieho obdobia 2005 – 2007. Dnes objekt naďalej zveľaďujú.

„Bezbariérový prístup na každé poschodie sme zabezpečili vďaka novému modernému výťahu s preskleným výhľadom,“ ukazuje riaditeľ strediska pán Szabo. V budove našli miesto seniori zo speváckeho zboru Matice slovenskej, ale aj mladí šachisti, hráva sa tu bábkové divadlo, cvičia tu malí i veľkí tanečníci, priestory využívajú na rôzne výstavy amatérskych i profesionálnych výtvarníkov, fotografov, na semináre, či na cvičenie tehotných mamičiek.

„Priestory využívame od batoľiat až po babičky,“ dopĺňa informácie pracovník kultúrneho strediska pán Gabriel Wagner.

Senec bol vždy dôležitou spojnicou západoslovenského regiónu a mesto nedávno oslávilo 760. výročie prvej písomnej zmienky. Slnečné jazerá vznikli vďaka ťažbe štrku už od čias Márie Terézie a najmä pri stavbe železničnej trate Bratislava – Galanta. Spojovacie uzly sú všade najdôležitejšími odvetviami rozvoja sídiel. Tretím projektom v rámci Operačného programu Bratislavského kraja je preto právom moderný terminál integrovanej dopravy.

„V každom projekte myslíme na princíp bezbariérovosti pre slabozrakých, nevidomých a vozičkárov, pre ktorých máme znížené obrubníky chodníkov a vodiace lišty,“ opisuje pán primátor Kvál na nové cesty v okolí terminálu postavené rovnako z projektu.

Aby výstavbe terminálu nepadol za obeť ani jeden strom, chodníky sú vedené poza ne, a tak im vznikli aj nové parkovacie miesta pre autá cestujúcich z okolia.

Ľudia terminál naďalej volajú po starom autobusová stanica, čomu dnes viac ako inokedy zodpovedajú moderné autobusové zastávky.

Pani Elene Bartošovej sa do Senca vydala dcéra z krajského mesta Trnavy: „Autom je to do Trnavy rovnakých dvadsať minút, ako do Bratislavy. Dcére sa tu páči a celá rodina je tu spokojná.“

Na Slnečných jazerách požičiava vodné bicykle mladý absolvent strednej školy pán Martin Sabo zo Senca: „Boli tu už aj turisti z Austrálie, ktorí boli prekvapení, ako je u nás pekne.“

„Využívame fakt, že v Senci je najviac slnečných dní v roku na Slovensku,“ vysvetľuje riaditeľ správy turistického ruchu pán Róbert Podolský.

„Máme tu na sto hektároch vodnej plochy vodnú zdravotnú službu a motorové člny pre súkromníkov sú zakázané. S rybármi máme dohodu, že lovia len skoro ráno a večer, aby sa nerušili s kúpajúcimi,“ dodáva pán Podolský.

Z Prievidze prišiel na Slnečné jazerá pán Anton Leitman s rodinou po prvýkrát: „Som prekvapený ako je tu príjemne, aj inde by bolo dobré podobne využívať európske fondy ako tu.“

„Páči sa mi pešia zóna a aj tieto hlboké jazerá,“ priznáva slečna Nina zo Šale. Vyjadrenia pána Andrej Homolu z Popradu sú tiež pozitívne: „Ceny sú tu primerané, čo viem posúdiť, keďže žijem vo Vysokých Tatrách. Myslím si, že senecké Slnečné jazerá sú raritou na Slovensku, preto si ich musíme chrániť.“

Sto hektárov vodnej plochy na piatich Slnečných jazerách sa pýši aj 635 súkromnými chatami. Vlastnili ich aj známi ľudia ako herec pán Ladislav Chudík a ďalší.

O mestské pláže sa stará Správa cestovného ruchu, ktorej stopercentným vlastníkom je mesto Senec. Pán primátor Karol Kvál presvedčivo dodáva: „Kým budeme na čele mesta, vždy bude tento podnik vo vlastníctve Senca v prospech našich občanov. Žiadneho súkromného investora nepotrebujeme.“

Senec je spojený so Slnečnými jazerami a s dovolenkami. Vďaka európskym fondom sa tvár mesta výrazne zmenil. Ako vidno, v Senci si finančnú pomoc vážia a dokážu ju zveľaďovať v prospech všetkých občanov aj do budúcnosti.

Operačný program Bratislavského kraja:

Prioritná os 1 – Infraštruktúra

Cieľom prioritnej osi je zvýšenie atraktívnosti Bratislavského kraja zlepšením kvality a úrovne sídiel a kvality verejnej dopravy pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja.