11. august
Klára
Od 12. storočia sa šíri svetom správa o neuveriteľnom živote svätej Kláry. Narodila sa v roku 1193 v talianskom meste Assisi, kde ako šestnásťročná navštívila syna tamojšieho bohatého obchodníka. Tým synom bol chudobný a pokorný svätý František z Assisi, ktorý odmietol otcove dedičné majetky, aby ako chudobný rehoľník mohol zachrániť svet od skazy hriechov.
Za tým istým túžila Klára, ktorá sa narodila v grófskej bohatej rodine ako tretie dieťa. Na Kvetnú nedeľu 18. marca v roku 1212 pripravil František potajme grófsku dcéru na sobáš s chudobou. Biskup jej pred oltárom odovzdal palmovú ratolesť. Vedel od Františka, že Klára sa práve potajme zasvätila navždy nebeskému ženíchovi Ježišovi Kristovi. Len doma to nevedeli. Klára v noci ušla do Františkovho kláštora Porciunkula, kde jej svätec odstrihol na znak kajúcnosti vlasy a daroval jej chudobné šaty rádovej sestry. Na to ju odviedol do kláštora Benediktínok, lebo v Porciunkule nemal pre ženy - sestry miesto.
Klárina rodina sa rozhodla dcéru získať späť pre svet. Snažili sa ju z kláštora uniesť násilím. Klára sa pred nimi schovala v kostole kláštora, kde keď ju objavili, objala oltár a povedala:
"Už viete, že si nežiadam iného ženícha, ale iba Ježiša. Jeho som si vyvolalila a neopustím ho. Kto ma chce odlúčiť od lásky ku Kristovi? Moje vlasy padli pod nožnicami. Moje ozdoby som odhodila na zem. Som slúžka Pánova, kto sa opováži ma násilne jemu vytrhnúť?"
Nik z Klárinej rodiny sa neodvážil. A Klára sa stala skutočne pokornou slúžkou ostatným rehoľníčkam. A to dokonca aj vtedy, keď si ju ostatné družky vyvolili za prvú matku predstavenú nového ženského františkánskeho rádu. Známy je po celom svete pod názvom Klarisky. To ešte nebol koniec trápení svätej Kláry s jej zasvätením sa chudobe. Dva týždne po tom ako vstúpila do kláštora za pomoci svätého Františka a biskupa z Assisi, totiž za ňou do kláštora ušla aj jej mladšia sestra Angela. Tú už bohatá rodina odmietala stratiť. Dvanásť mužov z celej rodiny násilím ťahali dievča z kláštora za jej vlasy a predsa ju neodtiahli. Klára sa zatiaľ za sestru modlila a zrazu nastali čudné veci. Strýkovi náhle zmeravela ruka, keď chcel Angelu udrieť a ostatní muži pocítili takú únavu, že nedokázali jedno slabé dievča násilím odtiahnuť z kláštora. A tak sa Angela stala rádovou sestrou v ráde vedenom jej sestrou svätou Klárou.
Tá si predstavovala funkciu predstavenej svojsky. Spávala na holej zemi a celý život chodila bosá. Pritom obsluhovala svoje sestry. Ráno ich budila, varila im, či upratovala celý kláštor sama. Ostatné sestry sa sťažovali, že potom nemajú dosť roboty, ale Klára vynikala aj v modlení v kostole a iných čnostiach. Takto prežila takmer štyridsaťjeden rokov, keď zomrela vo veku šesťdesiat rokov 11. augusta v roku 1253.
Klára spustila reťazovú reakciu v celej Európe, keď sa slečny z bohatých rodín odmietali vydávať a nechceli užívať rodový prepych. Volili si chudobu a službu iným podľa príkladu svätej Kláry. K najznámejším prípadom tých čias patrí príbeh svätej Anežky Českej. Tá dostala od Kláry aj zvláštne osobné dary v podobe Klárinej misky, či pohára, ktoré predtým používala. Klára jej napísala aj štyri osobné listy a volala Anežku "polovičkou svojej duše".
Pritom Anežka bola česká princezná. Klárin vzor nasledovala aj poľská princezná Salome, či princezná z Francúzska a sestra svätého kráľa Ľudovíta Izabela. Keď Klára zomierala, veľmi sa tešila na stretnutie s Ježišom a povedala:
"Poberaj sa, duša moja, neboj sa, veď máš dobrého vodcu na ďalekú cestu. Poberaj sa smelo, lebo ten, ktorý ťa posvätil, ktorý ťa miloval ako dobrá matka srdečne miluje dcéru, je hotový prijať ťa!"
Na pohrebe svätej Kláry bol osobne pápež a na jej počesť postavili baziliku, v ktorej odpočíva dodnes v sklenenej truhle.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára