15. august
Nanebovzatie Panny Márie
Najstarším mariánskym sviatkom nie je narodenie Panny Márie. Od najstarších čias nielen katolícka cirkev, ale aj východné cirkvi ako etiópska, či arménska dávno pred snemom v Efeze v roku 431, či pred chalcedónskym snemom v roku 451, slávili 15. augusta rovnaký sviatok - Nanebovzatie Panny Márie.
Táto tradícia je dodnes pre veriacich dôležitá. Ako článok viery vyhlásil pápež Pius XII. v roku 1950 dnešný sviatok, že Bohorodička bola vzatá po skončení svojho života na zemi nielen s dušou, ale aj s telom do nebeskej slávy. Táto udalosť bola dôvodom vyše tisícročného pátrania ako sa to všetko stalo. Už Epifanus ako prvý v štvrtom storočí pátral po tom, či sa tradícia nemýli a hľadal Máriin hrob. Nenašiel nič.
Pritom sa vie, že po vzkriesení Ježiša Krista a jeho slávnom vystúpení do neba, bola Panna Mária na zemi, kým žila, veľmi dôležitou osobou pre cirkev. Vzal si ju k sebe apoštol Ján, ako mu to spasiteľ povedal z kríža, keď povedal známe slová "hľa, tvoja matka," a Márii zasa "hľa, tvoj syn".
Apoštol Ján zomrel až v druhom storočí vyše storočný. Ak by sa tak nebolo stalo, že Panna Mária by nebola vzatá do neba, určite by sa zachovala pamiatka na to, kde je pochovaná. Vie sa však, že zomrela vo veku sedemdesiatdva rokov a až potom bola vzatá aj s telom do neba. Síce vznikli aj také pochybovačné úvahy, či musela zomrieť, keď ako jediná z ľudí nepodliehala dedičnému hriechu. Ale stanovisko cirkevných otcov počas stáročí sa ustanovilo na fakte, že na smrti nie je nič zlé. Podlieha jej každé telo. Nebol teda dôvod, aby Panna Mária tiež nezomrela, keď zomrel aj jej syn Ježiš Kristus ako Boží Syn, ktorý bol rovnako bez hriechu.
Za článok viery, že Panna Mária bola oslávená zvláštnym spôsobom vzatím do neba nielen s dušou, ale aj s telom po smrti, pápež vyhlásil túto predstavu až v jubilejnom roku 1950. Teda celé stáročia sa tento sviatok slávil a pripomínal len vďaka presvedčeniu veriacich. Pápež Pius XII. pri vyhlasovaní tohto článku viery povedal:
"Vznešená Matka Božia bola tajomným spôsobom spojená s Ježišom Kristom už od večnosti. Jedným a tým istým rozhodnutím predurčenia. Nepoškvrnená vo svojom počatí. Nedotknutá Panna v božskom materstve. Šľachetná pomocníčka božského vykupiteľa, ktorý dosiahol plné víťazstvo nad hriechom a jeho následkami. Dosiahla napokon ako zvrchovanú korunu svojich privilégií to, že zostala ušetrená od rozkladu v hrobe a bola ako jej syn po víťazstve nad smrťou s telom a dušou vzatá do nebeskej slávy, aby tam žiarila po pravici svojho syna, nesmrteľného kráľa vekov ako kráľovná."
Pius XII. mohol tento článok viery vyhlásiť, veď podľa stáročných názorov cirkevných otcov, a to už od 2. storočia, sa Panna Mária stala vlastne novou Evou, ako je predpovedané už v Starom zákone v knihe Genezis pri vyhnaní Adama a Evy z raja, keď Boh povedal zvodcovi v podobe hada:
"Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou."
A Panna Mária zvíťazila v tomto boji nepoškvrneným počatím spasiteľa. Čiže Kristove víťazstvo vzkriesenia z mŕtvych bolo zakončené oslávením panenského tela jeho matky. Tým sme aj my získali dôkaz, že raz budeme spasiteľom rovnako vzkriesení po našej smrti. Tento článok viery nás posilňuje v tejto nádeji a upevňuje v nás vieru, aby sme prosili Božiu Matku o príhovor za nás u jej Syna.
Panna Mária stojí síce nižšie ako Kristus, ale nerozlučne patrí do dejín spásy. Tí, čo už pocítili silu pomoci Božej Matky, o tom vôbec nepochybujú. Na konci 20. storočia sme mali na Slovensku sto šesť kostolov zasvätených práve sviatku Nanebovzatia Panny Márie, čím Slováci preukázali, že mnohí z nich z tejto zázračnej studnice pomoci už čerpali. Svedčia o tom aj ďakovné nápisy od ľudí, ktorým pomohla, pri oltároch a kaplnkách, ktoré sú jej zasvätené v každom kostole.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára