13. august
Poncián, Hypolit a Ján Berchmans
Poncián a Hypolit sa stali svätými, hoci boli obaja vo vzájomnom spore. Poncián a Hypolit žili v časoch, keď kresťanstvo bolo zakázaným náboženstvom a jeho stúpenci boli prenasledovaní štátom. Žili v Ríme v treťom storočí. V roku 217 sa nechal kňaz Hypolit vysvätiť za pápeža, ale cirkev už mala právoplatne zvolenú hlavu. Bol ňou pápež svätý Kalixt. Hypolit sa tak stal prvým protipápežom v dejinách.
Kalixt bol veľmi milosrdný voči hriešnikom a ako prvý pápež povoľoval sobáše slobodných s otrokmi. Proti tomu vystupoval Hypolit a preto sa nechal vysvätiť za prvého protipápeža. A bol ním aj za pôsobenia ďalšieho pápeža Urbana I. a potom za pápeža Ponciána. Cirkev ako štátom nepovolené náboženstvo zažívala krátke časy pokoja za vlády cisára Alexandra Severa, ktorý kresťanov neprenasledoval. Lenže na trón nastúpil cisár Maximilián Trák a ten sa rozhodol trestať cirkevných hodnostárov. Keďže ako pohan nerozlišoval, ktorý pápež je pravý, a ktorý falošný, poslal obidvoch Ponciána aj Hypolita do vyhnanstva na Sardíniu.
Na ostrove obidvaja - pápež aj bludný protipápež - pochopili spoločné utrpenie ako skúšku lásky od Boha. Pomerili sa. Poncián sa vzdal postu pápeža, aby cirkev mala právoplatne zvolenú hlavu v Ríme a nie na Sardínii.
Podobne sa v spoločnej biede nakoniec zachoval aj Hypolit. Tak sa títo dvaja muži vo vyhnanstve zmierili. Získali právom najvyššiu česť, akú mohli získať a to titul svätých po biednej smrti vo vyhnanstve.
Nový pápež svätý Fabián previezol ostatky Ponciána do Ríma a pochoval ho v krypte pápežov na cintoríne svätého Kalixta na ceste Via Appia. Ponciánov hrob bol nájdený v Ríme v roku 1909 ozdobený titulom "mučeník".
Ostatky svätého Hypolita takisto previezli zo Sardínie, ale pochované boli na Tiburtínskej ceste. Svätý Hypolit sa stal vyhľadávaným a uznávaným svätcom tých čias. A to vďaka povesti obrátenia zo zlej cesty späť na pravú vieru. Protipápežom bol dosť dlhú dobu. Od roku 217 až do roku 235, kedy bol vyhnaný cisárom Trákom do vyhnanstva spolu s Ponciánom. Hypolitova hrobka sa stala navštevovaným miestom kresťanov potom, ako cirkev získala v 4. storočí od štátu konečne slobodu vierovyznania.
Obaja mučeníci majú aj spoločný deň, kedy si pripomíname ich osudy a je ním 13. august.
Vtedy spomíname aj na Fláma z Belgicka a to svätého Jána Berchmansa. Zomrel len 22 ročný v Ríme v povesti svätca, akú získal už v mladosti. Narodil sa v roku 1599 neďaleko Bruselu. Bol najstarším z piatich detí a najvzornejším. Už v detstve sa zasvätil Panne Márii. Keďže rodina bola chudobná, nemohol študovať za kňaza, ale vďaka dobrodincom sa mu podarilo začať navštevovať seminár. Ale rozhodol sa vstúpiť k Jezuitom za radového mnícha, s čím jeho otec nesúhlasil. Dúfal, že syn ako kňaz bude rodinu finančne podporovať.
Ján Berchmans zažil ťažký otras, lebo dva mesiace po jeho rozhodnutí mu zomrela matka. Na to aj otec. Ján Berchmans začal študovať v kolégiu v Ríme, kde na smrť ochorel. Bratovi z rehole, ktorý mu to oznámil, Ján Berchmans povedal:
"Prečo plačeš? Raduj sa so mnou tej novine, veď väčšie šťastie ma už nemohlo zastihnúť."
Keď 13. augusta v roku 1621 zomieral, opakoval rehoľným bratom:
"Idem do neba!"
Porfesor, ktorý Jána učil, si kľakol pri jeho smrtnom lôžku a prosil ho, aby orodoval za neho v nebi. Ján Berchmans mu sľúbil:
"Budem sa za vás modliť, ale čo, radujme sa, otče!"
So slovami "Ježiš, Mária," naposledy vydýchol.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára