12. august
Tarzícius
Svätý Tarzícius sa stal mučeníkom v časoch vlády cisára Valeriána v treťom storočí. Vtedajší pápež niesol meno prvého mučeníka a volal sa svätý Štefan I. Cirkev, ktorá mala štyridsať tisíc kresťanov, spravoval z Kalixtových katakomb. Kresťania boli pohanmi kruto prenasledovaní. Cisár Valerián vydal rozkaz, aby boli zavraždení všetci kňazi. Sľuboval si od toho, že kresťania nebudú mať vodcov a tak ich ľahšie prinúti odstúpiť od viery.
Prvým na rade bol pápež. Preto ho kresťania chceli chrániť v bezpečí. V Ríme nebolo bezpečnejšie miesto ako cintorín. Tu si pod hrobmi vyhĺbili kresťania úzke chodby - katakomby. Z nich spod Kalixtovho cintorína Svätý otec spravoval cirkev. Cisár Valerián vydal oznámenie, že kto udá kresťana, získa tak jeho majetok. Tým chcel motivovať rímskych občanov k udávaniu kresťanských kňazov, o ktorých sa hovorilo, že majú zlato. Pili totiž pri omši premenené víno zo zlatých kalichov a Božie telo podávali veriacim na zlatých paténach.
Pápež spravoval cirkev pomocou troch kňazov, siedmich diakonov a trinástich mužov s nižším svätením, to boli akolyti. K nim patril Tarzícius. Akolyti mali svätenie oprávňujúce ich posluhovať kňazom pri bohoslužbách. Vďaka zrade rímski vojaci vtrhli do katakomb pod Kalixtovým cintorínom. Boli to úzke chodby, ktoré sa miestami rozširovali do väčších miestností. V nich kňazi slúžili omšu. Vtedy vysluhoval sviatosti sám pápež Štefan I. Videl, že dnu s hrmotom vstúpili vojaci, ale ďalej slúžil omšu, kým ho násilím nezajali a v Kalixtových katakombách ho hneď popravili. Odťali mu hlavu. Cisár chcel zavraždiť všetkých cirkevných hodnostárov. Nestačila mu pápežova smrť.
Vďaka pápežovi Damazovi I. zo štvrtého storočia poznáme príbeh smrti akolytu svätého Tarzícia. Damaz I. potom, ako sa vďaka cisárovi Konštantínovi Veľkému stalo kresťanstvo v roku 313 slobodným náboženstvom, začal zapisovať všetky príbehy cirkevných mučeníkov. Zapisoval ich priamo na ich sarkofág, či hrob. Tak sa zachoval aj tento nápis z hrobu svätého akolytu:
"Svätý Tarzícius niesol sviatostného Krista, keď ho napadli zločinní ľudia a žiadali ho, aby im ho vydal na zneuctenie. Ale on radšej obetoval svoj život, ako by vydal Božie telo besným psom."
Taký je stručný nápis Tarzíciovho hrdinstva, vďaka ktorému pretrval aj príbeh života akolytu. Vieme, že patril do družiny pápeža svätého Štefana I. Po smrti Svätého otca akolyti potajme nosili väzneným kresťanom sväté prijímania priamo z katakomb. Pri jednej ceste šiel aj akolyta Tarzícius. Sväté Božie telo si schoval na prsiach pod tógu. Vieme, že šiel z katakomb pod Kalixtovým cintorínom, teda šiel po Apijskej ceste.
Pri Kapenskej bráne rímski vojaci spoznali v tomto mládencovi kresťana. Rozhodli sa, že im musí ukázať všetko, čo pri sebe má. Tarzícius bránil Oltárnu sviatosť, ktorú niesol. Vtedy sa pohanskí vojaci rozzúrili. Mysleli si, že Tarzícius nesie tajné kresťanské poklady. Preto ho začali zúrivo biť dovtedy, kým nezomrel.
Potom jeho šaty prehľadali, ale nič vzácne nenašli. Premkla ich hrôza z vlastného činu. Pochopili, že oni hľadali vzácne poklady, kým Tarzícius mal poklad, ktorý oni nedokázali nájsť. To v nich vyvolalo strach a mŕtveho Tarzícia nechali ležať na ceste. Tu ho našli kresťania a pochovali ho po boku pápeža svätého Štefana I. Svätého Tarzícia umučili v auguste v roku 257.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára