18. august
Helena
Modlitby za orodovanie u svätej Heleny vraj ľuďom pomáhajú nájsť stratené veci. Túto pomoc dokáže sprostredkovať vďaka tomu, že objavila Kristov kríž. Helenin životný príbeh je neuveriteľný. Vďaka nej skončilo vraždenie kresťanov v Rímskej ríši. Narodila sa ako chudobná krčmárová dcéra v roku 255 v Drepane v Malej Ázii. Tu ju stretol Konštancius Chlorus, ktorý bol rímskym vojenským tribúnom. Zamiloval sa do nej a vzal si ju za ženu. Odišli spolu do Británie a Gálie, kde sa Konštancius Chlorus stal jedným zo štyroch vtedy naraz vládnucich cisárov Rímskej ríše. Helena mu porodila v roku 274 syna Konštantína.
Cisárska hodnosť stála Konštancia Chlora veľa trápenia. Prišiel o ženu a aj o syna. Helena bola od cisára vyhnaná, lebo on si pre zabezpečenie moci musel vziať Teodoru, ktorá bola nevlastnou dcérou spolucisára Maximiána. Syna Konštantína musel Konštancius Chlorus poslať ako rukojemníka do Ríma. Helena mala vtedy štyridsaťpäť rokov a prišla o manžela. Ale dožila sa toho, že o trinásť rokov získala späť syna. Konštantín Chlorus sa totiž stal spoluvládcom Rímskej ríše už len s Galeriusom. U toho bol Konštantín ako rukojemník. Preto ho Konštantín Chlorus žiadal, aby mu syna vydal. Galerius chcel Konštantína zabiť. Ten ušiel z Ríma a stretol sa s otcom v Gálii. Tu Konštantín Chlorus zomrel a vojaci vyhlásili za cisára Heleninho syna Konštantína Veľkého. Na to slávnostne vstúpil do Ríma po bitke pri Milvijskom moste v roku 312. Pri bitke bojovali Konštantínovi vojaci pod kresťanskými zástavami známymi ako laborum. Cisár Konštantín Veľký Milánskym ediktom v roku 313 priznal kresťanom slobodu vierovyznania. Matku Helenu, ktorá ho vychovala v kresťanskom duchu, vzal do Ríma, kde z nej spravil cisárovnu.
Helena znamená znamenitá a nová cisárovna pokračovala v dejinách napĺňania tohto významu mena. Vzala pod ochranu cirkevných predstaviteľov. S jej pomocou boli kresťanom vracané majetky a stavali sa nové nádherné chrámy. Cisár Konštantín Veľký urobil aj chyby. Nechal zabiť vlastného syna Crispa a zadusiť Faustu, ktorá bola matkou cisárových ďalších troch synov. Helena bola zúfalá. Ako pokánie za syna dala postaviť baziliku nad jaskyňou v Betleheme a baziliku na Olivovej hore ako pamiatku na Nanebovstúpenie Ježiša Krista. Svätá Helena dala pritom v Jeruzaleme preskúmať okolie Kalvárie. Tu pod skalou našla jamu naplnenú odpadkami. To Helenu neodradilo a dala jamu prekopať. V nej sa našli tri kríže. Na jednom z nich bol známy nápis: Ježiš Kristus, židovský kráľ. Ten dal na kríž pribiť Pontský Pilát.
Helena rozkázala, aby jeden z klincov z Kristovho kríža bol osadený do cisárskej koruny jej syna Konštantína Veľkého. Tým chcela dať najavo, že aj jej syn - mocný a jediný rímsky cisár - je podriadený Božej vôli a je teda v poddanom postavení. Tak vznikla v Jeruzaleme Svätyňa svätého kríža.
Helena podporovala nielen rozvoj kresťanstva ochranou cirkevných predstaviteľov, ale aj osobným príkladom. Rozdávala šaty a jedlo chudobným, ktorých sama obsluhovala. Známy je prípad, keď pred odchodom z Jeruzalema po objavení Kristovho kríža, sama obsluhovala na hostine panny zasvätené Kristovi. Obsluhovala najmä tie panny, ktoré samé boli z najnižšieho postavenia. Po návrate do Ríma mala už osemdesiat rokov. Rozdelila svoj majetok medzi syna a troch vnukov po zavraždenej Fauste. Syna priviedla k tomu, aby sa o troch synov ďalej staral a Helena v roku 330 v auguste zomrela v náručí cisára Konštantína Veľkého v Nikomédii v Malej Ázii. Úcta k svätej Helene spája východnú a západnú cirkev dodnes.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára