21. august
Pius X.
"Prídem, či živý alebo mŕtvy," taký sľub dal Pius X., keď sa ešte ako patriarcha lúčil s veriacimi v Benátkach. Tí akoby tušili, že viac Pia X. neuvidia. Nechceli Pia pustiť do Vatikánu na konkláve. Písal sa rok 1903 a kardináli nevypočuli prosbu patriarchu Benátok. Úprimne ich prosil, lebo tušil tak ako jeho milí Benátčania, kam sa konkláve bude uberať, slovami:
"Som neschopný a nehodný," aby zastával úrad pápeža.
U Pia X. tieto slová neboli myslené na oko, keď sa dnes nosí falošná skromnosť, aby takí ľudia naopak, vynikli. Pio X. nechcel byť pápežom, lebo si úprimne o sebe myslel, že nezvládne úlohy nových čias. Považovali ho skôr za poctivého vidieckého farára, akým bol celý život, a to aj neskôr už vo funkcii patriarchu Benátok, než za náboženského vedátora. A predsa tento skromný farár sa zapísal do dejín cirkvi ako rímsky biskup, ktorý dokončil cirkevnú reformu začatú po Tridentskom sneme už v 16. storočí. Podľa Malachiášovho proroctva mal byť ignis ardens - teda blčiaci oheň. A Pius X. ním aj bol dovnútra cirkvi.
Zreformoval chrámovú liturgickú hudbu, keď zaviedol aj jej výuku na vysokej škole, lebo ako hovoril, hudba pomáha veriacim pri modlení. Pius X. myslel opäť ako starostlivý pán farár na konkrétneho človeka. Myslel naň aj v každodenných povinnostiach hlavy katolíckej cirkvi, keď aj pred klasickou návštevou farnosti ako pápež odkazoval tamojšiemu farárovi:
"Som vám k dispozícii v sobotu večer, tak aj v nedeľu a v pondelok, aby som spovedal."
Vedel, čo farári potrebujú vo farnostiach. Nie kontrolné, ale pomocné návštevy aj od predstavených. Pritom Pius X. zreformoval cirkevné právo. Zaviedol nový Rímsky breviár a nový Rímsky misál do liturgie.
Zriadil Pápežský biblický ústav a zároveň vydával dekréty, v ktorých odhaľoval nezmysly bujnejúcich nových bludov a omylov voči dogmám, sviatostiam a voči samotnej cirkvi. Pius X. mal viacero krásnych predsavzatí, ktorými sa riadil celý život. Od farára, až po pápeža. Jeho cieľom bolo, aby sa ľudia "na omši nemodlili, ale aby sa omšu modlili".
Svätý Pius X. osobitne dbal o výchovu kňazov, lebo podľa jeho slov, "musia najprv v sebe vytvoriť Krista, ak ho chcú vytvoriť v iných".
Pio pochádzal z veľmi chudobných pomerov. Narodil sa v roku 1835 v Riese v biskupstve Treviso ako druhý z desiatich detí. Jeho otcom bol roľník, ktorý si privyrábal aj ako poštár. Ako jedenásťročný chodil malý Beppo ako ho volali doma, ale aj pán farár v kostole, kde miništroval, pešo sedem kilometrov do školy a späť. Po štúdiách v seminári bol vysvätený za kňaza vo veku dvadsaťtri rokov.
Vo veku 40 rokov ho vymenovali za profesora seminára v Trevise. O deväť rokov neskôr sa ho vtedajší pápež spýtal, či prijíme miesto patriarchu Benátok. Pius X. odpovedal obratom telegraficky tak, že ešte aj dnes v nás táto odpoveď vyvoláva úsmev. Svätému otcovi na ponúknutú funkciu odpovedal slovami:
"To by mi ešte tak chýbalo!"
Keď v roku 1903 konkláve zo šesťdesiatichdvoch kardinálov až päťdesiatimi hlasmi určilo za pápeža Pia X., podvolil sa tejto vôli prozreteľnosti, ale zároveň skrúšene prosil zbor kardinálov slovami:
"Prosím vás, pomáhajte mi, pomáhajte mi!"
Pius X. odmietal starať sa o politiku sveta, ale 20. storočie videl jasne v jeho rozporoch. Preto už 2. augusta v roku 1914 vydal apoštolský list katolíkom celého sveta, v ktorom varoval pred prvou svetovou vojnou a povedal:
"Rád by som obetoval svoj život, keby som tým mohol vykúpiť mier."
Na to náhle 20. augusta v roku 1914 zomrel na zápaľ pľúc. Do Benátok sa vrátil ako sľúbil, ale už mŕtvy a to až v roku 1959, kam dal na niekoľko dní jeho ostatky previezť pápež Ján XXIII. Benátčania mu pripravili oslavy, akoby k nim prišiel živý Pius X. Dnes je pochovaný v Chráme svätého Petra v Ríme.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára