26. august
Jana Antida Thouretová
Svätá Jana Antida Thouretová si v živote vyslúžila krásnu prezývku - volali ju Dcéra svätého Petra. A bola rovnako odvážna, veď založila Kongregáciu sestier lásky potom, ako Národný revolučný konvent v novembri v roku 1793 rozpustil vo Francúzsku všetky rehole. Aby sme lepšie pochopili tú dobu zúriaceho ateizmu v 18. storočí, citujeme z jej denníka:
"Keď ma udali a predvolali na súd, viedli so mnou takýto výsluch: Občianka, usporadúvaš tajné schôdzky? Áno, usporadúvam. Povedz, o čom na schôdzkach hovoríš, čo ľuďom čítaš! Modlím sa s nimi a čítam im evanjelium. Čo je to evanjelium? Evanjelium sú dejiny našej svätej viery, je to zákonník našich kresťanských povinností. Ale ty aj učíš deti a mládež, ale čomu ich učíš? Učím ich, čomu som sama bola vyučená, katechizmus Kristovej cirkvi. Rozkazujeme ti, aby si odteraz učila náuky predpísané našimi konštitučnými zákonmi!"
To Jana Antida Thouretová odmietla a musela sa desať mesiacov skrývať. Ona by sa neskrývala. Veď na súde povedala:
"Radšej podstúpim smrť, ale budem naďalej učiť, ako mi káže kresťanská viera."
Dostala však príkaz od nadriadených, že nemôže život vystavovať zbytočne nebezpečenstvu. Gilotína francúzskych revolucionárov pracovala dňom aj nocou. Jana Antida bola potrebnejšia ako živá. Svedčia o tom aj jej iné poznámky z denníka:
"Odpoludnia som navštívila chorých vo farnostiach a všetkých, ktorí potrebovali moju pomoc. Prichádzala som za súmraku, niekedy až večer. Zdržala som sa podľa potreby. Potom som si dve hodiny odpočinula a v noci som šla domov, aby som ráno mohla učiť školákov. V lete - v zime chodila som cez hory, v lejaku, v snehu, ale túžila som pracovať z lásky k Bohu a k blížnemu a nikdy sa mi neprihodilo žiadne nešťastie. Tajne som schovávala katolíckych kňazov a v noci som ich vodila k chorým, aby im mohli udeliť sviatosti. Stávalo sa, že som po tri dni a noci po sebe nemala ani chvíľku odpočinku, ba nemala som ani kde si pripraviť niečo zjesť."
Jana Antida Thouretová nakoniec odišla z rodného Francúzska do Švajčiarska. Odtiaľ spolu s ďalšimi radovými sestričkami museli ujsť do Nemecka a do Rakúska. Jana Antida sa po vrúcnych modlitbách rozhodla vrátiť napriek nebezpečenstvu života domov. Vtedy počula vnútorné vnuknutie:
"Neboj sa, milá dcéra, len mi zostaň vždy verná, nikdy ťa neopustím!"
Napriek množstvu nebezpečenstiev, keď šla bosá ako žobráčka cez Rakúsko a celé Švajčiarsko, zázračne vo Francúzsku v Besanconskom biskupstve otvorila školu a nemocnicu pre chudobných. Jej Kongregácia sestier lásky pod ochranou svätého Vincenta de Paul prežívala zvláštne Božie požehnanie. Bol rok 1799 a Francúzi pochopili, že bez kresťanských rádov sa o chudobné deti, ani o chudobných chorých nebude mať kto postarať.
Ale Janu Antidu prenasledovanie neopustilo. Teraz to neboli nebezpeční revolucionári, ale priamo besanconský arcibiskup, ktorý bol stúpencom galikanizmu, teda bol proti oddanosti Svätej stolici v Ríme. Keď ju arcibiskup vyhnal z rodného kraja, Jana Antida Thouretová odišla do Neapolu. Tu mala jej Kongregácia sestier lásky ústav, keďže tento rád sa rozširoval napriek ťažkým skúškam. V Neapole Jana Antida aj v auguste v roku 1826 zomrela vo veku nedožitých šesťdesiatjeden rokov.
Jana Antida sa narodila v rodine piatich detí ako najmladšia. Mama jej zomrela, keď mala štrnásť. Sama viedla domácnosť a jej otec s bratmi ju chceli vydať. Jana to odmietla, lebo sa zasvätila Bohu. Celá dedina sa vzbúrila proti mladej Jane Antide a nútili ju do sobáša. A predsa odolala, aby sa stala rehoľnou sestričkou, ktorá znovuobnovila vieru vo Francúzsku potom, ako ju chceli ateisti násilím potlačiť krvavou gilotínou.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára