Bojnícke vzťahy prinášajú atrakcie

Bojnícke vzťahy prinášajú atrakcie

Ráno o ôsmej je v lete v centre Bojníc hromada ľudí. Rodiny sa rozhodujú, kam pôjdu skôr, či navštívia kúpele a kúpalisko, zologickú záhradu, alebo tunajší nádherný zámok.

Lepšieho primátora nemali

Pri ceste do práce každý pristavuje pána primátora. Bc. František Tám je v úrade druhé obdobie. Za sedem rokov v päťtisícovom mestečku preinvestovali viac ako tri milióny eur. Pán Tám o tom hovorí: "Veľmi nám pomohli európske zdroje, inak by radnica nemala odkiaľ získať také veľké peniaze."

Bojničanka pani Jozefína Šinková má 84 rokov, a aj keď má s chôdzou už problémy, tvrdí: "Ráno vždy idem na prechádzku do centra. A niekedy mám aj šťastie, že stretnem pána primátora, ako ide do práce. Prežila som tu celý život, ale lepšieho sme ešte nemali."

Mozaika zložená z maličkostí

Pán primátor tvrdí presvedčivo: "Je to výsledok všetkých pracovníkov mesta. Mozaika sa skladá z maličkostí. Dnes jeden človek máločo sám dosiahne a najmä v takom zložitom mechanizme, akým je správa mesta. Jednoducho som mal šťastie na dobrých spolupracovníkov. A potom naše atrakcie nám vlastne nepatria. Zámok je vo vlastníctve štátu, Zologická záhrada tiež a kúpele sú súkromné."

Pravdou však je, že mesto musí urobiť všetky obslužné činnosti, ktoré mu zo správy verejných priestranstiev prináležia. Vedúca oddelenia regionálneho rozvoja Mestského úradu v Bojniciach pani Ing. Gabriela Tihanyiová vysvetľuje: "Z podielových daní pri piatich tisícoch obyvateľov sa máme čo obracať. Len zologickú záhradu navštívi ročne 300 tisíc ľudí. Kúpele majú 900 lôžok a ďalšie tisíce návštevníkov prúdia na náš prekrásny zámok."

Bez tŕňovej koruny

Pán primátor údaje dopĺňa: "Mali sme roky, kedy Bojnice navštívilo pol milióna turistov. Zámok je v správe štátu, ale ďalšie pamiatky sú mestské. Trebárs veža oproti zámku. Len prieskum omietky, ktorú sme preto, že je to kultúrna pamiatka museli urobiť pred opravou, nás stál päťtisíc eur, čiže pre také malé mesto sú to nákladné investície. Pomohli by nám európske fondy aj na také opravy. Veď kde majú na takom malom priestore toľko atrakcií?" A to sa ešte v Bojniciach chystá výstavba veľkého zábavného parku na spoločných pozemkoch s Prievidzou.

Posledný majiteľ zámku gróf Ján Pálfy na vežu zámku dal zhotoviť tŕňovú korunu na znak toho, že on sám nemal žiadnu zámockú pani. Láske sa však v Bojniciach darí. Pán primátor František Tám to potvrdzuje: "Staviame mestské byty. Každý rok sa snažíme vychádzať vďaka úverom zo Štátneho fondu rozvoja bývania v ústrety žiadostiam mladých o byt a to aj z okolia. Pokračuje radová výstavba rodinných domov, takže Bojníčanov neustále pribúda."

Ozdoba Slovenska

Do okresného mesta Prievidze je to z Bojníc doslova na skok. A tak sa o kúpeľné mestečko zaujíma čoraz viac ľudí, ktorí chcú bývať akoby na vidieku, ale v skutočnosti v meste. Tých doslova niekoľko sto metrov čo delí obe mestá nie je žiadnou prekážkou, ale výhodou. Bojnice sú ozdobou nielen Trenčianskeho kraja, ale celého Slovenska.

Vďaka Regionálnemu operačnému programu získali Bojnice prostriedky na prebudovanie centra, ale aj na rekonštrukciu tunajšej základnej školy s materskou školou. Pani Mgr. Vladimíra Bírová je náležite hrdá na vybavenie školy: "Máme veľmi šikovných žiakov, ktorí prinášajú výsledky v rámci aktivít na celoštátnej úrovni." Škola uspela aj v projekte ministerstva školstva Comenius, kde sa na výmenných návštevách spoznávajú deti a učitelia z Turecka, Nemecka, Španielska, Poľska a Talianska. Spolu riešia otázky staroby a stárnutia. Pani Vladimíra Bírová dodáva: „Boli sme príjemne prekvapený, akú veľkú úsporu sme dosiahli po prestavbe školy na energiách.“

Čakanie na ďalšieho Petráša

Ihrisko hneď pod školou vzniklo zasa vďaka dotácii predsedu vlády SR pána Roberta Fica. Ak si uvedomíme, že mestečko Bojnice nevymiera, ale stáva sa vďaka tu sídliacej lekárenskej súkromnej firme, nemocnici a kúpeľom aj významným zamestnávateľom v regióne, je tak šanca, že odtiaľ raz vyjdú podobní športovci ako tunajší odchovanci futbalista pán Ladislav Petráš, či hádzanári páni Jozef Škandík a Jozef Dobrotka. Navyše Bojnice sú významný bod cestovného ruchu. Každá investícia má teda širší dopad.

Stretnúť hneď ráno mamu s otcom a s deťmi z ďalekej exotickej krajiny, ako kráča námestím priamo k zámku, nie je nič nezvyčajné. Rodina je z Taiwanu a zo zámku sú nadšení: "Skutočne nádherné miesto," prizvukujú spoločne.

Veža z eurofondov

Gróf Ján Palfy zámok v 19. storočí prestaval podľa vzoru romantických zámkov stojacich pri rieke Loira vo Francúzsku. A tak vzniklo toto rozprávkové sídlo, ktorého päťhranná veža sa opravuje takisto zo zdrojov z Regionálneho operačného programu ako bola financovaná aj rekonštrukcia centrálnej mestskej zóny.

Pani Tihanyiová dopĺňa údaje o fakt, že z vlastných zdrojov mesto dokončilo 2,6 kilometrový chodník. Ten je bezbariérový s vodiacimi lištami po celej dĺžke pre nevidiacich a slabozrakých. Nadväzuje na centrum mesta, kde je rovnako riešená debarierizácia námestia.

Rýchla prestavba

Pán primátor Tám dodáva: "Rekonštrukciu námestia sme spojili s výmenou rozvodov vody a plynu, aby sme nemuseli v budúcnosti námestie opäť rozkopávať. Navyše sme sa snažili urobiť prepojenie projektu z európskych zdrojov, ktoré stavalo mesto s parkom a s chodníkmi patriacimi zámku, aby prechod dlažieb bol estetický."

Podarilo sa im zosúladiť stavebné prvky do pôsobivého celku, ktorý sa páči návštevníkom. Pani Tihanyiová vysvetľuje: "Len ten, kto pracuje v podobnej sfére vie, aké je ťažké zosúladiť všetky práce vodárov, plynárov na jeden termín spolu s prestavbou námestia. To je výhoda nášho primátora, že sa nedá odbiť a toľko chodil do vodární a plynární, že hoci sme neboli v pláne rekonštrukcie, predsa sa do nej pustili."

Aj cezpoľní oceňujú efekt, aký v Bojniciach dosiahli: "Tak sa nám vidí, že to tu zmenili všetko veľmi rýchlo," hovoria manželia pani a pán Marína a Ján Klimovci zo Žiliny, ktorí do Bojníc chodievajú so svojimi ratolesťami.

Najkrajší kút na svete?

O výraznej zmene tváre mesta hovorí aj riaditeľ technických služieb pán Ing. Dušan Hnát: "Ľudia dnes na námestí trávia oveľa viac času ako voľakedy, lebo je tu príjemné posedenie, oddychujú. Naše technické služby zamestnávajú dnes 40 ľudí a stále je to málo na ten nával turistov, čo k nám prichádza."

"V skutočnosti je to najkrajší kút sveta," tvrdí pán Louis Grande z Austrálie na prechádzke so psom Mufym. Presťahoval sa sem s manželkou, aby tu dožili: "Narodil som sa v Handlovej, vyrástol som v Prievidzi, manželka 14 rokov pracovala v Bojniciach. V roku 1985 sme ušli do zahraničia. V Austrálii sme žili 28 rokov a prežili sme si dobré, aj ťažké časy v emigrácii. Zomrieť chceme doma," vysvetľuje pán Grande. "Máme dvoch synov, najstarší 42 ročný žije v Thajsku a mladší 32 ročný v Austrálii. Už sa tešíme, že nás prídu navštíviť."

Dobrovoľníci sú cenení

Hoci na prvý pohľad to vôbec nikde nie je vidieť, pán Grande mal konkrétny problém, ktorý hneď ráno vyriešil s pánom primátorom Támom: "Potreboval som od pána primátora povolenie, aby sme mohli s manželkou vyzbierať rozhádzané odpadky nad zámockou reštauráciou. Máme čas a už sme tak naučení zo zahraničia, veď v Austrálii bolo všade krásne čisto. My máme čo svetu ukázať, ale často nám tieto krásne pohľady špatia porozhadzované odpadky najmä po mladých, ktorí sa tak bujaro zabávajú, že na vzhľade miesta im nezáleží. Tak my s manželkou to vyčistíme s radosťou."

Pán primátor rád súhlasil: "Manželia z Austrálie sú tu ešte len krátko, ale vidno, že už majú k mestu vzťah. A o vzťahoch to celé je. Všade vo svete si dobrovoľnú prácu vážia a dvojnásobne sa jej tešíme aj my, lebo nie je ešte u nás taká rozšírená, keďže ľudia pracujú zadarmo."

Štvrtina dôchodcov

Z Regionálneho operačného programu získali aj prostriedky na rekonštrukciu domova dôchodcov. Je to pre Bojnice veľmi dôležité, vysvetľuje riaditeľ domova pán Ing. Ján Oberfranc: "V Bojniciach žije viac ako 26 percent občanov nad 62 rokov. Deti často od rodičov odídu do sveta. Rodičia zostarnú a už nevládzu opravovať vlastné domy, nuž hľadajú riešenie."

Mesto hneď vedľa domova dôchodcov postavilo malometrážne byty. V nich bývajú dôchodci, ktorí sa ešte dokážu o seba postarať. Na jedlo chodia do blízkeho domova. Naopak, z domova chodia seniori do bytovky, kde funguje sedem dní v týždni aktívny Klub dôchodcov.

Džez na námestí

V celých Bojniciach jeden kultúrny program strieda iný. Návštevníci sa chcú zabávať a Mestské kultúrne stredisko im vychádza v ústrety.  Predstavenia sa odohrávajú v kúpeľoch, na zámku, či v Dome kultúry, ale najčastejšie v lete na zrekonštruovanom námestí, kde vysedávajú mladí spolu so seniormi trebárs pri počúvaní džezu.

Pán primátor Tám sa dohodol s podnikateľmi, že kaviarne a reštaurácie budú mať rovnaké slnečníky: "Za prenájom pred reštauráciami neplatia, keďže dostali päťročné daňové prázdniny, tak aj oni vychádzajú mestu v ústrety, aby naša promenáda v centre nevyzerala ako cirkus, kde má každý inú farbu slnečníka."

Pri realizácii rekonštrukcie centrálnej zóny boli aj rôzne nedorozumenia, keďže pri prekládke inžinierskych sietí a celej cesty uvažovali kvôli stavbárskym prácam aj o variante výrubu niekoľkých líp. "Bol to nezmysel, stromy sa nerúbu, naopak, pri 900 ročnom výročí prvej písomnej zmienky o Bojniciach sme ďalšie lipy do centra ešte vysadili," smeje sa pán primátor Tám. Pri oslavách nechýbali primátori z družobných miest z českých Jeseníkov, z poľského Zatora, z talianskej Rosty a z nemeckého mesta Bad Krozingen.

Zdravotná dokumentácia líp

Na otázku, ako sa dnes lipy majú, pán primátor dodáva: "Tu je celá lipová alej vedúca priamo stredom mesta. O každej lipe vedieme zdravotné záznamy, každá má svoju kartu, aby nevyschli a boli v dobrej kondícii." Bývalá kolegyňa z Bojníc pani Miriam Kotríková dnes pracuje v Rakúsku. Na zmeny v rodisku hovorí: "Z európskych fondov skutočne dobre investovali, ak sa rozhodli pre Bojnice."

Pri rekonštrukcii námestia preložili zároveň pamätník postavený na pamiatku padlých v 2. svetovej vojne. "Po 40 rokoch bol už v dezolátnom stave, takže sme ho aj opravili a našli sme mu v centrálnej zóne dôstojné miesto," hovorí pani Gabriela Tihanyiová. Dnes pri kladení vencov už nemusí byť zastavená doprava v strede mesta a pamätník je celý obnovený aj s novými sadovými úpravami.

Pán primátor Tám dodáva: "Pri každej zmene sa dvihne najprv vlna názorov na odpor a potom sa situácia upokojí, aby v konečnom dôsledku boli ľudia so zmenou spokojní. Zakaždým totiž prebieha o zmenách verejná diskusia, takže vytvárame priestor, aby sa nedorozumenia vydiskutovali."

Nové osvetlenie skrášľujú muškáty. A navyše kamerový systém, ktorý kontroluje bezpečnosť v meste vďaka dotácii, ktorú získali z Ministerstva vnútra SR.

Strážil obe ruky ľavé

A ako sa na nový život v domove dôchodcov pozerajú samotní seniori? K najzábavnejším patrí bezpochyby pán Gustáv Letavaj: "Bez pol centimetra mám 80 rokov, takže každý, kto chodil do školy vie, koľko to je." Smeje sa vtipkár.

Na lavičke si spolu posedia aj s riaditeľom domova pánom Jánom Oberfrancom a preberajú rôzne témy. Pán Gustáv Letavaj pracoval celý život ako stavbár. A keďže je už dlhoročným obyvateľom domova, dozeral aj na prestavbu za prostriedky z eurofondov: "Zo dvoch robotníkov s obomi rukami ľavými som odhalil, ale takých nájdete pri každej stavbe. Ide o to, aby na nich dal niekto pozor, aby nič nepokazili."

Usmieva sa aj 83 ročný pán Ľudovít Haviar: "Nečakal som, že tu budem až taký spokojný. Myslel som si, že určite mi tu bude niečo prekážať. A nič som také neanšiel." Pán Haviar nikdy nebol ženatý, takže žil osamelo a tu má spoločnosť 24 hodín.

K najexotickejším klientom však jednoznačne patrí 81 ročný pán Harald Hjelseng z Nórska, o ktorého sa stará ošetrovateľka pani Mária Pekárová: "Sem sa pán Hjelseng dostal vďaka tomu, že sa pred 25 rokmi oženil so Slovenkou." Onedlho očakávajú, že ho prídu z Nórska pozrieť do domova jeho príbuzní, aby videli, ako je tu spokojný. Aby klientom nebolo ľúto za tým, keď žili sami, umožňujú im priniesť si na izby aj vlastné veci, či kus nábytku, aby sa cítili príjemnejšie.

Pod lipou kráľa Mateja

Riaditeľ domova pán Oberfranc vysvetľuje: "Kto sa vie o seba postarať, má zvlášť izbu. Klienti, ktorí vyžadujú 24 hodinovú starostlivosť, bývajú v bunkovom systéme ako v nemocnici, pri ktorom na nich zdravotné sestry vidia a môžu im hneď pomôcť."

Najdlhšie je v domove 91 ročná pani Mária Brániková, ktorá vie za 17 rokov, čo tu býva, posúdiť ako sa zariadenie prestavbou zmenilo: "Vychovala som štyroch synov. Chodia ma navštevovať a aj oni vravia, že sme teraz už v úplne inom prostredí." A aký má recept na dlhovekosť? "S ničím sa netreba trápiť, na staré treba zabudnúť, vždy prídu nové starosti."

V Bojniciach rastie vyše 700 ročná lipa kráľa Mateja, kde boli kráľovské snemy. Boli už návrhy, aby tu podľa tejto tradície zasadali aj mestskí poslanci, ale primátor pán František Tám hovorí: "Nepotrebujeme také maniere robiť. My sme tu pre občanov a nie na parádu."

Celebrita Kiran nastupuje

Zo Sekcie riadenia programov regionálneho rozvoja Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pochádza aj tunajší projekt v zologickej záhrade z projektu Cezhraničnej spolupráce SR a ČR. Ide o informačné prepojenie zologických záhrad v Bojniciach a v Hodnoníne.

Pred pavilónom orangutánov je vždy plno. Svoje predstavenie tu má každú minútu štvorročný Kiran - prvý orangután narodený na Slovensku, ktorý si záujem verejnosti náležite užíva.

"Kráľ Julien, ako sa dnes máš?" - prihovárajú sa deti surikatám a zvieratko ako vystrihnuté z rozprávky Madagaskar má v bojnickej ZOO nový výbeh a nikomu neprekáža, že v rozprávke šlo o lemura. Surikata vlnková sa však tiež neustále usmieva.

Kráľ zvierat na scéne

"Rebeka, Megi, Pipko, Eňušo, poďte sem!" - privoláva kurátor šeliem, kopytníkov, slonov a detskej ZOO pán Ing. Branislav Tám štyroch statných medveďov k sebe. Veď ich odchoval na kolenách ako medvediatka s fľaškou s mliekom. A medvede vzbudzujúce úctu s váhou ďaleko prekračujúcou sto kíl sa veselo k nemu rozbehnú.

"S medveďami u nás máme obrovský problém, ale nie pre premnoženie, ako sa ľudia domnievajú, ale preto, že si ich nezodpovedné osoby berú z lesa, aby sa s nimi odfotografovali, ak ich niekde nájdu ako mláďatá a potom končia u nás," sťažuje sa pán Branislav Tám.

"ZOO Bojnice pôsobí aj ako rehabilitačná stanica a medveď je dlhožijúce zviera. Dožíva sa aj viac ako 50 rokov a potom máme problémy s ich umiestnením,“ vysvetľuje mladý 30-ročný kurátor šeliem: „Pritom poznám ľudí, ktorí majú aj päťsto stretnutí s medveďmi za sebou v lese a žiaden problém s nimi nemali. V Kanade majú všade označené teritória a aj návody, ako sa ľudia majú správať v prírode, len u nás to chýba. Dnes už mnohé medvede u nás ani nehibernujú, lebo v zime sa chodia najesť do kŕmidiel raticovej zveri."

Bojnická zologická záhrada chráni aj živočíchov z nelegálnych chovov, či pašovaných cez hranice. Nie je to tak dávno, čo jeden chovateľ ponúkal na predaj cez internet vlka. Ten žije dnes tiež v Bojniciach. Informačné cedule sú z projektu Sekcie riadenia programov regionálneho rozvoja ako aj kamerový systém, či sprievodca po ZOO. Z európskych fondov zo životného prostredia sa zasa rekonštruovali chodníky a cesty v ZOO.

"Aslanko, fešáčik, poď, ukáž sa," prihovára sa pán Branislav Tám ako šteniatku dvesto kilovému levovi berberskému, ktorý už v prírode vyhynul. Do Bojníc prišiel dvojročný Aslan v júni 2013 z nemeckej ZOO z Neuwiedu: "Máme sľúbené dve samice zo ZOO v Olomouci. Urobíme im väčší výbeh. Trošku Čechom závidíme, lebo dokážu stavať ročne štyri nové pavilóny, ale situácia sa už zlepšuje aj u nás," dodáva pán Branislav Tám.

Myš a slon ako z bájky

Aslan dostal meno od leva z rozprávky z Narnie. O jeho chove pán Branislav Tám hovorí: "Pred predátormi musíme mať rešpekt. Tisíckrát všetko dobre dopadne a potom máte náhodou oblečené niečo iné než zvyčajne, prípadne máte zlú náladu a príde k útoku. Preto je rešpekt vždy na mieste."

Bojnice sú našou jedinou zologickou záhradou, kde žijú slony africké. Vystavujú ich tu spolu s myšou trpasličou, ktorej hmotnosť je miliónkrát menšia ako slona, pritom obe zvieratá sú cicavce. Slony sú v pavilóne postavenom ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia: "Stavali ho v rámci akcie Z-et (systémom dobrovoľných brigád občanov) a preto potrebuje dnes nutne rekonštrukciu," vysvetľuje pán Branislav Tám.

Vďaka projektu cezhraničnej spolupráce SR a ČR vznikol aj reprezentatívny sprievodca po zologickej záhrade, ktorý je bohato ilustrovaný.

Bojnice v Trenčianskom samosprávnom kraji predstavujú mestečko pripravené prijímať turistov a poskytovať im toľko žiadaný oddych a zábavu. K tomu aj poučenie, kultúrne zážitky, príjemné spomienky. Na päťtisícové mestské sídlo tu život priam pulzuje po uliciach. A najviac je to cítiť v centre, ktoré sa kompletne zmenilo vďaka európskym projektom. Primátor pán František Tám hovorí: "Roboty je tu ešte na sto rokov." Stále je v Bojniciach čo opravovať, budovať, rekonštruovať. Doterajšie výsledky ukazujú, že to má zmysel.

OS 1 – Infraštruktúra vzdelávania

Cieľom osi 1 je zvýšenie kvality poskytovaných služieb v oblasti vzdelávania prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania a modernizácie predškolských zariadení, základných škôl a stredných škôl, vrátane obstarania ich vybavenia.

Základná škola s materskou školou Bojnice

Začiatok a koniec realizácie projekt
04/2008 - 03/2010
Príspevok z európskych zdrojov
1 033 542,91 eur

Os 2 – Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnoprávne ochrany detí a sociálnej kurately
Cieľom osi 2 je zvýšenie kvality poskytovaných služieb v sociálnej oblasti prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania, modernizácie a budovania zariadení sociálnych služieb a zariadení na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vrátane obstarania ich vybavenia.

Dom pokojnej staroby
Začiatok a koniec realizácie projekt
09/2009 - 02/2012

Príspevok z európskych zdrojov
319 464,24 eur

Prioritná os 3 – Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu
Rekonštrukcia Päťhrannej veže Národnej kultúrnej pamiatky – zámok Bojnice.

Cieľom osi 3 je zvýšenie kvality služieb poskytovaných pamäťovými a fondovými inštitúciami na miestnej a regionálnej úrovni prostredníctvom ich rekonštrukcie, rozširovania a modernizácie, vrátane obstarania ich vybavenia a revitalizácia významných pamiatkových objektov v súvislosti so zachovaním kultúrneho dedičstva a jeho využitia v kultúrno-poznávacom cestovnom ruchu.

EÚ zdroje (EFRR, ESF)
743 270,52 eur

Začiatok a ukončenie realizácie projektu
04/2012 – 12/2013

Os 4 – Regenerácia sídiel

Cieľom osi 4 je zvýšenie konkurencieschopnosti sídiel a zvýšenie kvality a bezpečnosti verejných priestranstiev, pričom globálny cieľ je definovaný ako zvýšenie dostupnosti a občianskej infraštruktúry a vybavenosti územia v regiónoch.

Začiatok a ukončenie realizácie projektu
07/2009 – 03/2012

EÚ zdroje (EFRR, ESF)
 831 435,62 eur

Projekt Cezhraničnej spolupráce SR a ČR:

Informačný systém ZOO Hodonín – ZOO Bojnice

Projekt zameraný na vybudovanie informačného systému, tvorbu webových stránok, cestných pútačov, informačných letákov a realizáciu výmenných pobytov detí v ZOO Bojnice a v ZOO Hodonín.

Začiatok a ukončenie realizácie projektu
11/2009 – 10/2012

EÚ zdroje (EFRR, ESF)
 94 513,51 eur

Stanislav Háber

snímky autor