5. august
Posvätenie mariánskej baziliky
Santa Maria Maggiore - teda Väčší chrám Panny Márie v Ríme má dnes sviatok. Je to radostná udalosť osobitne pre všetkých Slovákov. V tejto bazilike dal totiž Svätý otec Hadrián II. na jar v roku 868 slúžiť v slovenčine omšu. Stalo sa tak vďaka svätým Cyrilovi a Metodovi, ktorý prišli do Ríma a získali od pápeža povolenie používať starú slovenčinu pri bohoslužbách popri latinčine, gréčtine a hebrejčine ako štvrtý liturgický jazyk v dejinách.
Chrám je postavený na pamiatku zjavenia Panny Márie dvom manželom. V Ríme v 4. storočí v noci zo 4. na 5. augusta v roku 352 sa obom zjavila osobitne. Patricij Ján a jeho manželka boli veľmi bohatí, ale nemali deti. Dlhé roky sa modlili a prosili Matku Božiu o pomoc. Prosili ju o to, aby im dala vedieť, ako majú naložiť s majetkom, keď nemajú deti. A Panna Mária sa im obom zjavila osobitne. Povedala im však to isté:
"Vystavajte mi chrám v Ríme na tom kopci, ktorý bude zajtra pokrytý snehom."
Na druhý deň 5. augusta sa Rimania nestačili čudovať. V tomto meste boli letné augustové horúčavy. Ráno bol Eskvilínsky vŕšok pod snehom. Stalo sa tak v roku, kedy bol za pápeža vysvätený svätý Libérius. Obaja manželia šli za Svätým Otcom a povedali mu o zjavení. To isté zjavenie mal aj svätý Libérius. Bolo teda rozhodnuté.
Pápež šiel s kňazmi na Eskvilín vzdať Bohu vďaku. Pôvodne tu stál palác Lívie. Tá bola kedysi matkou cisára Tibéria. V jej dome bolo umučených množstvo kresťanov. Teraz sneh predznačil miesto vystavania chrámu. Nazývajú ho aj chrám Panny Márie snežnej. Má aj ďalšie meno Mária ad praesepe, čo znamená Mária pri jasličkách. Do chrámu totiž priniesli z Betlehema jasličky z maštale, ktoré boli vystavené v kaplnke v podzemí na striebornom oltári. Teraz sú za kovovou platňou v striebornej skrini.
Do roka svätý Libérius posvätil hotový chrám. Terajší hlavný oltár tvorí sarkofág. V ňom sú uložené ostatky evanjelistu svätého Matúša. Rovnako sú v ňom aj ostatky iných svätých.
Chrám má najvyššiu zvonicu v Ríme, ktorá je v románskom štýle a má sedemdesiatpäť metrov. Aj ďalší pápeži vzdávali chrámu zvláštnu úctu. V 5. storočí pôsobil v cirkvi blud kňaza Nestoriusa, ktorý popieral, že Panna Mária bola Bohorodička. Pápež Sixtus III. na pamiatku víťazstva nad nestoriovým bludom na sneme v Efeze v roku 431 dal chrám obnoviť. A v kaplnke pápeža Pavla V. zo 17. storočia je zasa zázračný obraz Panny Márie s Dieťatkom nazvaný Salus populi Romani - teda Spása rímskeho ľudu, ktorý pochádza zo 6. storočia.
V roku 590 zúril v Ríme mor. Pápež Gregor dal nosiť obraz po uliciach mesta, pričom mizla nákaza a ľudia sa uzdravovali. Pritom Svätý otec Gregor a ľudia počuli z neba spev anjelov:
Raduj sa, nebies Kráľovná, aleluja!
Gregor padol na kolená a modlil sa týmito slovami:
"Pros, aby nás k sebe prijal, aleluja!"
Odvtedy sa táto pieseň spievala cez veľkonočné časy. Mor prestal v celom Taliansku. Pred obrazom sa modlili celé stáročia Rimania s prosbami, ktoré boli vyslyšané. Preto je Panna Mária na obraze uctievaná ako ochrankyňa rímskeho ľudu.
Tu pred obrazom oslepol vrah poslaný zabiť pápeža svätého Martina I. v 7. storočí. Pápež, ktorému je zasvätená kaplnka s obrazom Pavol V. dal zasa v 17. storočí pred Väčšiu baziliku Panny Márie preniesť korintský stĺp z Konštantínovej baziliky z rímskeho fóra. Naň umiestnil bronzovú sochu Panny Márie a pri päte stĺpa dal vyryť slová:
"Zasvätil ho Panne, prameňu pokoja."
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára