25. august
Ľudovít
Možnosť byť svätým dal Boh rovnako bedárovi, ako panovníkovi. Dnes si pripomíname kráľa Francúzska a svätca zároveň Ľudovíta IX. Na svet prišiel v roku 1214 a jeho matka svätá Blanka Kastílska mu často hovorila:
"Milujem ťa, ale radšej by som ťa videla mŕtveho ako poškvrneného smrteľným hriechom."
Keď Ľudovít zomieral, svojmu nástupcovi synovi Filipovi napísal:
"Usiluj sa z celého srdca milovať Boha, lebo kto ho nemiluje, nemôže byť spasený. Chráň sa všetkého, čo by sa mu nepáčilo. Chráň sa smrteľného hriechu a radšej znes všetky hrozné biedy a trápenia, ako by si mal upadnúť do tohto nešťastia."
Pápež nazval Ľudovíta IX. anjelom pokoja. Tak šťastne sa darilo svätému kráľovi spravovať v 13. storočí Francúzsko. Keď mu vyčítali, že trávi ako panovník priveľa času modlením, odpovedal:
"Ľudia sú čudní. Moja horlivosť v modlitbe sa im nepáči, ale nepovedali by ani slovo, keby som aj dva razy toľko času trávil hrou v kocky či na poľovačkách."
Ku kráľovi mali voľný prístup všetci jeho poddaní. Nezakladal si na pôvode, moci a bohatstve. Staval nemocnice a snažil sa o spravodlivú správu štátu. Diskutoval o tom so svätým Tomášom Akvinským, či svätým Bonaventúrom, alebo dvomi kňazmi, z ktorých sa neskôr stali dvaja po sebe nasledujúci pápeži. Sám obsluhoval pravidelne vyše sto chudobných a každú sobotu im osobne umýval nohy. Každý piatok sa pravidelne spovedal. Keď mal dvadsať rokov, nastúpil na trón a zároveň sa oženil s Margitou z Provence, s ktorou mal jedenásť detí.
Už z tohto krátkeho výpočtu vidno, že jeho matka svätá Blanka vychovala kráľa ako dobrého kresťana. Úspešne riešil spory dokonca na iných kráľovských dvoroch. Ľudovít bránil osobne so zbraňou vlasť, keď v roku 1242 Angličania bojovali proti Francúzsku. Keď Ľudovít dostal do daru od cisára z Carihradu vzácne relikvie a to aj Ježišovu tŕňovú korunu, niesol ich všetky sám spred mesta bosý až do paláca v Paríži, kde pre ne dal vystavať kaplnku Saint-Chapelle.
Vo veku tridsať rokov na smrť ochorel. Jeho matka priložila k nehybnému synovi časť Kristovho kríža, tŕňovú korunu a kopiju, pričom povedala:
"Pane Ježišu, osláv nie nás, ale svoje meno! S pomocou týchto ctihodných nástrojov, s ktorými sa na súdny deň ukážeš, zachráň dnes francúzske kráľovstvo tým, že zachrániš jeho panovníka!"
Ľudovít IX. sa zázračne uzdravil. Zo Svätej zeme chodili do kresťanského sveta hrozné správy o narábaní s kresťanmi zo strany mohamedánov. Kresťania trpeli neľudskými mukami. Ľudovít sa po uzdravení cítil byť dlžníkom a zorganizoval šiestu krížovu výpravu. Na nej síce dosiahol nečakané vojenské víťazstvo v Egypte, ale zároveň onedlho na to jeho vojsko zachvátila ťažká choroba. Nuž ponúkol mohamedánom výmenu za dobyté územia, že sa bude môcť vrátiť domov. Ľudovít si získal v mohamedánskom svete veľkú úctu odvahou v bojoch a svätým životom. Dokonca emiri uvažovali, že mu ponúknu post sultána, ale pod podmienkou, že by sa zriekol viery v Krista.
Ľudovít odišiel v mieri z Egypta do Palestíny, kde pomáhal kresťanom v ich ťažkom živote v obkľúčení mohamedánov štyri roky. Tu ho zastihla správa o smrti matky, nuž sa vrátil do Francúzska. Lenže kresťania zo Svätej zeme neustále bombardovali svätého kráľa v Paríži so žiadosťami, aby im prišiel opäť pomôcť. Ľudovít akoby tušil, že ide na smrť. Napísal testament, a vydal sa na v dejinách poslednú siedmu križiacku výpravu. Najprv do Tunisu, kde mu kráľ sľúbil, že sa dá pokrstiť, ak tam Ľudovít príde osobne. Bola to pasca. Tuniský kráľ sa nedal pokrstiť. Neďaleko Kartága Ľudovít IX. - svätý kráľ 25. augusta v roku 1270 ako päťdesiatšesť ročný zomrel na mor so slovami:
"Vstúpim do tvojho domu, Pane a budem chváliť Tvoje meno."
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára