30. august
Filip Benický
Svätý Filip Benický je aj dnes pre ľudí príkladom, že nik sa nemá vyvyšovať nad iných. Filipova poníženosť bola síce známa, ale niekedy sa dostala na verejnosť až po rokoch. Snažil sa, aby nik nevedel o tom, čím je a ak to niekto vedel, aby mu nemohol preukazovať úctu.
Filip Benický vedel, že je len človek, aj keď už za života s chýrom svätca. Keď v auguste v roku 1285 zomieral, upadol do bezvedomia. Po troch hodinách sa z neho prebral a rehoľným bratom povedal:
"Práve som zviedol veľký zápas. Diabol sa pokúsil priviesť ma do zúfalstva a predstavoval mi pred oči všetky hriechy môjho života. Ježiš Kristus, môj Spasiteľ a Panna Mária však odvrátili šípy tohto ukrutného nepriateľa a dovolili mi vidieť večné kráľovstvo, ktoré je pre mňa pripravené."
Filip nežil hriešnym životom a predsa videl vlastné hriechy pri smrteľnom zápase a videli sa mu strašné. Narodil sa v bohatej šľachtickej rodine vo Florencii v roku 1233. Vieru získal od matky, ktorá ho zasvätila v detstve Panne Márii a tak ho aj vychovávala. V Paríži študoval medicínu a v rodnej Florencii pracoval ako lekár. Ale nebol spokojný. V kaplnke Servítov, teda rádu Služobníkov Panny Márie mal videnie zo Skutkov apoštolov, kde sa píše o apoštolovi Filipovi tieto slová:
"Choď a pridaj sa k tamtomu vozu!"
On bol tiež Filip ako Ježišov apoštol. Zaraz sa modlil, aby mu jeho patrónka Panna Mária ukázala, čo to má znamenať. Vtedy videl v extáze sám seba kráčať po príšernej opustenej ceste plnej skál, hadov a nebezpečenstiev. Od strachu začal kričať. Vtedy sa mu zjavila Panna Mária, ktorá sedela na voze spolu s anjelmi a tí zborovo spievali slová zo Skutkov apoštolov:
"Filip, choď a pridaj sa k tamtomu vozu!"
Rád Servítov, teda Služobníkov Panny Márie existoval vtedy vo Florencii už dvadsiatypiaty rok, ale nebol vo svete veľmi známy. Pritom Servíti vznikli naozaj zázračne, veď sedem bohatých mešťanov z Florencie sa vzdalo majetkov, aby slúžili Bohu a Božej Matke. Do rehole ho prijímal jeden z týchto siedmich, ale Filip sa mu nepriznal, že je vyštudovaným lekárom. V noviciáte sa správal tak, akoby bol najponíženejším a najhlúpejším zo všetkých. Robil všetky najnižšie práce za bratov a to s obrovským nadšením. Raz ho poslali na stavbu rehoľného domu. Po ceste stretol dvoch Dominikánov z Nemecka idúcich do Ríma, ktorí nevedeli taliansky. Filip sa s nimi rozprával latinsky. Jeho spolubrat to oznámil nadriadeným, hoci ho Filip prosil, aby neprezradil jeho učenosť. Tí rozhodli o vysvätení Filipa Benického za kňaza. Vtedy sa začala jeho slávna životná cesta, lebo už tridsaťštyri ročný sa stal generálnym predstaveným rádu Servítov, pričom sa o to vôbec nesnažil. Naopak, odmietal všetky funkcie. Jeho skromnosť, poníženosť a viera boli dôvodmi, pre ktoré rád Služobníkov Panny Márie začal nezvyčajne prekvitať a rozšíril sa do celej Európy.
Dokonca bol zvolený na konkláve za pápeža, ale nikdy sa najvyššej cirkevnej funkcie neujal. Schoval sa v horách, kým zbor kardinálov preto, že Filipa Benického nebolo možné nájsť, a nik nevedel, či ešte žije, zvolil iného kandidáta na pápežský stolec. Pripisujú sa mu zásluhy za vytvorenie Bagni di Saint Filippo, teda Kúpeľov svätého Filipa, keď vraj v horách raz tri krát udrel palicou o zem a vytryskla liečivá voda. Dokázal množstvo zázrakov, k akým patrilo aj uzmierovanie nepriateľov. Raz v meste Forli znepriatelené strany spoločne nezvládli počúvať kázne Filipa Benického a tak ho zbili, vláčili po uliciach a vyhnali z mesta.
Založil ženskú reholu Servítov z padlých žien, ktoré obrátil. Filip Benický zomrel v chýre svätosti vo veku šesťdesiatpäť rokov. Pred smrťou si žiadal len svoju knihu, ale nemyslel breviár, ani bibliu, chcel kríž, ktorý objal a zomrel v kláštore v Todi, kde je pochovaný.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára