4. august
Ján Mária Vianney
Tri písmena poznal svojho času celý svet. Aj dnes sú pre mnohých známe a znejú: Ars. V tejto dedinke, ktorá mala v roku 1818 iba dvestotridsať obyvateľov, sa stal farárom Ján Mária Vianney. Mal tridsaťdva rokov a nik netušil, že tu bude farárom štyridsaťdva rokov. Ale akým farárom!
Takým, že ešte aj francúzska vláda pochopila, koho má v malej horskej dedinke Ars a udelila mu najvyššie štátne vyznamenanie rád Čestnej légie. Pritom Jána Máriu Vianneyho dali do zapadnutej dedinky aj preto, lebo sa stal kňazom len s odretými ušami. Dôvodom boli jeho veľmi zlé štúdijné výsledky.
Ján Mária Vianney sa vôbec nedokázal naučiť latinsky tak, aby zvládol skúšky v seminári. Nakoniec mu to odpustili pre jeho zbožnosť a svätosť, s akou sa prejavoval už dlhé roky. Biskup, ktorý ho posielal do Ars, prorocky povedal:
"Je to malá obec a nie je v nej veľkej lásky k Bohu. Vy ju tam zasejete!"
Ján Mária Vianney sa narodil v roku 1786 tesne pred revolučnými zmenami vo Francúzsku. Vyrastal v tieni gilotíny, ktorá čakala na kňazov, ak odmietli podpísať prísahu republike. Od detstva boli preňho samozrejmé tajné slúženie omší, tajné modlenie sa, schovávanie kňazov pred štátnou mocou. Žil v dedinke osem kilometrov vzdialenej od Lyonu, kde pásol otcove ovečky a na pníku v lese si postavil malú sošku Panny Márie. K nej sa modlieval a vodieval ostatných pastierikov, ktorých poučoval o Bohu ako malý pán farár.
Tajne pristúpil k prvému svätému prijímaniu, keď mal trinásť rokov. Ako dvadsaťročný prijal sviatosť birmovania. V novootvorenom kostole sa modlil ráno aj večer. Ak nemohol pre robotu ísť do kostola, modlieval sa ruženec aj cez deň pri práci. Túžil po kňazskom vzdelaní, ale jeho rodičia nemali na synove vzdelanie peniaze. Nakoniec začal študovať v seminári, ale nedokázal zvládnuť latinčinu. Ba musel ešte aj narukovať do armády, v ktorej ťažko ochorel a ako vojak z poľnej nemocnice učil deti katechizmus. Túto jeho činnosť velitelia označili za dezerciu. Našťastie prišla amnestia a Ján Mária Vianney sa vrátil domov.
Začal už ako dvadsaťšesť ročný zasa študovať, ale ešte s horšími výskedkami. O rok na to vstúpil do seminára svätého Ireneja v Lyone. Nakoniec ho vysvätili pre zlé štúdijné výsledky len za subdiakona. V službe sa tak osvedčil, že ho biskup nakoniec vysvätil za kňaza a po troch rokoch poslal do zapadnutej dedinky Ars. Kostol tu bol opustený a Jánovi Mária Vianneymu trvalo osem rokov, kým si získal zatvrdnuté srdcia horalov.
Potom prišla taká odmena, akú nik od dedinky Ars nečakal. Všetci jej obyvatelia sa obrátili. Konali sa denne poklony k Božskému telu premenenému v Oltárnej sviatosti. A Vianney napísal biskupovi:
"Ars už nie je Arsom, je to malá farnosť, ktorá celým srdcom slúži Bohu."
Vianney nemal žiaden majetok. Všetko, čo mal, daroval na zriadenie Domu Prozreteľnosti. V ňom vychovávali siroty a dievčatá z farnosti. Zároveň Vianney začal chodiť kázať aj po okolitých dedinkách a horských osadách. V roku 1832 prišla na Francúzsko pohroma v podobe epidémie cholery. Veriaci hľadali útechu. A tú našli v Ars. Začali sa organizovať púte z celého Francúzska do tejto horskej dedinky pri Lyone, aby ľudia počuli kňazove slová a najmä sa mohli uňho vyspovedať. Ján Mária Vianney odvtedy Ars neopúšťal. Spovedal denne aj nadľudských dvadsať hodín. Púte sa organizovali odvtedy každý deň až do jeho smrti v roku 1859, keď mal svätý Ján Mária Vianney sedemdesiattri rokov.
On sám sa nepovažoval za svätého. Naopak, stále bol pokorný a veľmi sa podceňoval. Prosil ľudí, aby ho neoslavovali. Dnes je jeho neporušené telo v Ars vystavené v pozlátenej truhle v tamojšej bazilike. A púte do Ars pokračujú, aby ľudia svätca mohli požiadať o príhovor za nich u Boha.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára