28. august
Augustín
Pochovaný je v chráme svätého Petra v Pávii v Taliansku. Svätý Augustín bol biskupom v africkom meste Hippo, po ktorom dnes už niet pamiatky. Zostali len ostatky svätého biskupa, ktoré sedemdesiat rokov po jeho smrti previezol najprv svätý Fulgent na Sardíniu a potom ich previezli do Pávie. Po veľkom opevnenom meste zostal hrob v ďalekom Taliansku vzdialenom od Afriky, kde sa Augustín narodil svätej Monike. Jeho život je príbehom chlapca, ktorý kradol nie z biedy, ale z rozkoše.
Narodil sa síce v roku 354 v Tagaste v severnej Afrike, ale Augustínove problémy žijú v súčasnej mládeži rovnako, ako žili vtedy. Sám o tom neskôr napísal:
"Bol som až natoľko zaslepený, že som sa hanbil za svoje menšie nemravné výčiny. Keď som počul od vrstovníkov chváliť sa väčšími hanebnosťami, ktoré považovali za tým slávnejšie, čím boli hnusnejšie. A tak som teda robil aj ja, nielen pre rozkoš samu, ale aj pre slávu."
V šestnástich rokoch zažil Augustín telesnú lásku. Svätá Monika bola z neviazanosti syna zúfalá, ale Augustínov otec bol hrdý, aký je vyspelý. Augustínov otec však vďaka svätej Monike prijal kresťanstvo a zomrel zmierený s Bohom. Augustín si v Kartágu otvoril rečnícku školu, ale potom ušiel od matky až do Ríma. Tu si otvoril tiež rečnícku školu. Svätej Monike sa zjavil anjel, ktorý ju potešil slovami:
"Kde si ty, tam je aj on."
Zjavenie ju posilnilo a šla za zhýralým synom Augustínom. Tomu sa v hriešnom zväzku so ženou, s ktorou udržiaval vzťah celých štrnásť rokov, narodil syn Adeodatus. Augustín mal rečnícku školu a nemanželského syna, ktorého miloval a neopustil ani na krok. Stála pri ňom aj svätá Monika. Jej rady Augustín odmietal. Musel prísť na to sám, kde je pravda. Tak ako aj dnes mnohé deti odmietajú dobré rady od rodičov. Paradoxne, na Augustínov vývoj mali vplyv pohanskí filozofi. Cicerón spisom Hortensius priviedol Augustína k myšlienke, že najvznešenejším poslaním človeka je zistiť, či sa smrťou končí ľudský život. Augustín sa presťahoval s rečníckou školou do Milána. Vtedy študoval Platóna, ktorý ako pohan mu vytvoril rad otázok o Bohu, na ktoré nevedel odpovedať. Preto navštívil biskupa a svätca Ambróza. Ten začal mladého filozofa a rečníka Augustína poučovať o Bohu, ktorý je láska, o Ježišovi Kristovi.
V ňom našiel Augustín odpovede na otázky a dal sa na matkinu radosť pokrstiť spolu so svojimi žiakmi a so štrnásťročným synom. Po smrti matky svätej Moniky sa Augustín vrátil do Afriky. Tu predal majetok, ktorý zdedil po otcovi a v rodičovskom dome zriadil prvý kláštor v Afrike. V ňom čakala naňho ťažká skúška. Musel pochovať mladého rehoľníka - vlastného syna. Vtedy rodičovský dom opustil a šiel do mesta Hippo hľadať miesto pre nový kláštor. Tu ho v kresťanskej bazilike ľud, ktorý poznal zbožnosť rehoľníka Augustína, vyvolaním žiadal vysvätiť za kňaza. Stalo sa tak, keď mal tridsaťsedem rokov.
Vysvätil ho biskup Valerián, u ktorého bol potom v Hippo Augustín vysvätený za pomocného biskupa. Po Valeriánovej smrti sa stal Augustín riadnym biskupom v Hippo. Písal v jednoduchej a ľudu prístupnej latinčine svoje obdivuhodné spisy pretvárajúce ľudské duše dodnes, akými boli Vyznania, či Boží štát, alebo aj Výklad k svätému Jánovi a iné. Za to bol neskôr pápežom vyhlásený za učiteľa cirkvi a je považovaný za jednu z popredných kresťanských postáv všetkých čias. Prirovnávajú ho k výnimočnému postaveniu svätého Jána medzi ostatnými apoštolmi.
Svätý Augustín zomrel 28. augusta v roku 430 ako sedemdesiatšesťročný v meste Hippo. To bolo obliehané barbarmi, ktorí neskôr mesto dobyli, a zničili ho tak, že dnes po meste zostala pamiatka len v podobe Augustínovho hrobu v talianskej Pávii.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára