17. august
Hyacint
Každá doba má svojich svätcov. Svätého Hyacinta v čase, ktorý prežil, nazývali "divotvorcom trinásteho storočia".
Narodil sa na zámku Kamica v šľachtickej rodine, ale najkrajší titul, akým ho mohli nazývať, bol - apoštol Poľska, ktorý získal v pokore ako chudobu vyznávajúci Dominikán. Zo začiatku však muž zo šľachtického rodu, aj keď si vybral duchovnú cestu životom, nebol chudobný.
Hyacint študoval v Krakove, ale aj v Prahe, ba doktorát z cirkevného práva a bohoslovia získal až v talianskej Bologni. Po vysviacke za kňaza sa mu zasa dobre vodilo, lebo sa stal kanonikom krakovskej kapituly. Do tejto hodnosti ho vymenoval sám krakovský biskup.
Hyacint netrpel biedou a ani chudobou, ale dokázal sa s príjmami podeliť s chudobnými už pred zázračnou udalosťou, ktorá zmenila jeho život. Z Hyacinta táto udalosť stvorila divotvorcu, ako ho nazývali potom už celé roky až do smrti. Došlo totiž k zmene na biskupskom stolci v Krakove. Do tohto úradu bol vysvätený Hyacintov strýko. A ten zobral v roku 1218 synovca a kňaza biskupskej kapituly so sebou do Ríma. Tu boli obaja svedkami zázračného účinkovania svätého Dominika. Počuli nielen jeho kázne, ale videli na vlastné oči aj Dominikov zázrak, keď vzkriesil k životu mŕtve dieťa.
Dominikove zázraky, ktoré zakladateľ rádu ctiaceho nadovšetko chudobu a službu najbiednejším, otriasli Hyacintom rovnako, ako jeho strýkom - krakovským biskupom. Ten žiadal svätého Dominika o rehoľníkov z jeho kazateľského rádu aj pre Poľsko. Dominik žiadosť zamietol, lebo nik z jeho mníchov nevedel po poľsky. Vtedy nastala chvíľa pre Hyacinta. Požiadal biskupa o zbavenie služby v krakovskej kapitule a o povolenie vstúpiť do Dominikánskej rehole.
Svätý Dominik osobne daroval Hyacintovi rehoľné rúcho a prijal ho za novica. Po zložení rehoľných sľubov poslal Dominik prvého poľského Dominikána domov spolu s jeho rehoľným bratom Henrichom pôvodom z Čiech. Predtým pápež udelil Hyacintovi osobné apoštolské požehnanie. Na to Hyacint peši odišiel spolu s Henrichom do Poľska.
Tu ich privítal krakovský biskup a poveril ich kazateľskou úlohou v Poľsku. Hyacintove kázne ťali do živého. On šľachtic sa rozhodol pre dobrovoľnú chudobu u Dominikánov, aby sa tak obetoval pre hriechy bohatých šľachticov. Mnohí z nich nasledovali Hyacintov silný príklad. Zriekali sa majetkov v prospech chudby a vstupovali do Dominikánskeho rádu, do ktorého ich prijímal svätý Hyacint.
Chýr o ňom sa rozšíril nielen v Poľsku, ale aj v Rusku. Hyacint sa vybral aj tým smerom a usadil sa pri Kyjeve. Tamojšie knieža vyhnal Dominikánov späť do Poľska.
Hyacint tu získal povesť divotvorcu nielen prechodom cez rozbúrenú a rozvodnenú rieku Vislu, ale najmä príbehom prírodou zúbožených roľníkov. Tým ľadovec zničil úrodu. Prosili Hyacinta na kolenách, aby im pomohol. On im povedal:
"Trpezlivo znášajte skúšku. Boh, Otec milosrdenstva, takýmito utrpeniami odpúšťa hriechy a vás poteší."
Poslal ich domov, aby sa celú noc modlili. Modlil sa aj Hyacint. Ráno roľníci uvideli na poliach ešte krajšie siatiny aké mali pred búrkou. Hyacint sa preslávil zázrakmi, ktoré sa udiali na jeho príhovor u Boha, aj po Hyacintovej smrti.
V roku 1257 na sviatok svätého Dominika, ktorý je 8. augusta, Hyacint ťažko ochorel. O niekoľko dní zomrel. Predtým bratom Dominikánom povedal:
"Zachovávajte jemnosť srdca, pestujte lásku k Bohu a lásku k blížnym, voči ktorej sa nikdy neprehrešujte. A pestujte chudobu."
Hyacint dodal:
"Nebuďte smutní, že odchádzam, lebo keď je Ježiš mojím životom, smrť je pre mňa veľkou výhrou."
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára